Pri prebiehajúcich Majstrovstvách sveta vo futbale v Brazílii by bolo hriechom sa nevenovať tejto krajine po ekonomickej stránke. Popri 14 miliardových nákladoch na MS vo futbale a prebiehajúcich protestoch v uliciach je tiež v krajine možné vidieť (a to platí najmä pre turistov) vysoké ceny. Vyššiu infláciu je vidieť v krajine už viac ako dve dekády. Od roku 1993 kedy dosiahla strop 2400% neustále pretrváva aj dnes v rozhraní od 5-7% ročne. Nie je to veľa ale stále je to o 3-5% viac ako má za cieľ ECB.
Aj tento jav je príčinou toho, keď prídu turisti do Brazílie očakávajúc tropický raj s pivom za jeden dolár a po pár minútach ich čaká vytriezvenie z tohto sna. Dozvedia sa, že domáci drink (caipirinha) stojí 10$, cheeseburger 17$ a pizza 35$. Rovnako si tu kúpia dvojnásobne drahšiu kávu ako v Lisabone, čo je paradoxom keďže Brazília je producentom kávy a Lisabon jej importérom. Po tom čo manželský pár zaplatí približne 100 dolárov za obed ich čaká prekvapenie aj v hoteloch. Začiatkom majstrovstiev, zaplatili za noc v Sao Paule 282$, avšak o mesiac v čase finále zaplatia priemerne v Riu už 371$.
Tieto nie príliš pozitívne správy robia zo Sao Paula najdrahšie mesto v Amerike a 19. najdrahšie na svete, čo je mimochodom umiestnenie pred Londýnom a New Yorkom.
Samozrejme, prudký nárast už tak vysokých cien je spôsobený hlavne majstrovstvami. Napriek tomu sa za ich výškou skrýva aj iný menovateľ, ktorý sa volá štát. Hlavnou príčinou pri cenách hotelov je zdvihnutie dopytu po domoch a následné dotovanie úverov vládou. To vyvolalo boom u stavebných firiem, ktoré sa húfne zameriavajú na výstavbu domov. Spôsobilo to najmä odlev z veľkých miest a následne deficit hotelových izieb. Ďalším dôvodom sú zlé podmienky pre podnikanie. Sú tu vysoké dane, zbytočne veľa byrokracie, ale hlavným dôvodom vysokých cien sú clá. Vláda nastavila vysoké clá na dovážaný tovar aby tým posilnila domáci odbyt. Samozrejme žiadna krajina si nemôže byť sebestačná vo výrobe tovarov a tak to dvíha ceny. Celú situáciu ešte zhoršujú vysoké ceny energií a výrobných nákladov.
Po tejto skúsenosti z Brazílie sa môžeme pýtať samých seba či je správne si nacionalisticky obhajovať takzvanú sebestačnosť. Ďalšou otázkou môže byť či je to sebestačnosť keď na výrobu outputu si musíme doniesť inputy.
Autor: Martin Lindák
Zdroje:
http://www.inflation.eu/inflation-rates/brazil/historic-inflation/cpi-inflation-brazil.aspx
http://www.reuters.com/article/2014/04/30/us-brazil-worldcup-prices-idUSKBN0DG1HO20140430