Správy o Cypre boli všade. Nechcem opakovať, čo už bolo viac krát povedané a napísané. Možno to už nie je ani aktuálne, pretože situácia sa mení z minúty na minútu. Len tri poznámky k Cypru. Po prvé, záchrana Cypru stojí „len“ 16 mld. euro, čo je približne o 3 mld. euro menej ako záchrana španielskej Bankie. A je to len taký závan vetríka, v porovnaní so Španielskom, Taliansko, či inými problematickými krajinami. Faktom však stále je to, že investori veľkým hráčom stále veria, bez ohľadu na to, že sú možno na tom podobne alebo dokonca horšie ako Cyprus. Zaujímavé nie? Po druhé, Cyprus ukázal ako sa hrajú politické hry. Stačí sa len pozrieť na ruské záujmy (zemný plyn, Cyprus ako ruská banka, či vojenský prístav), na európske záujmy (integrita eurozóny, EU, nemecké voľby, či britské záujmy), či správanie sa cyperských politikov, ktorí údajne vytiahli 4,5 mld. euro z krajiny, ešte pred zavretím bánk. Jediným smutným mementom pre nás je to, že sa hra nehrá s kartami, ale s osudmi ľudí – i Slovákov. Po tretie, Cyprus nebol veľmi považovaný za problém. Stačí si spomenúť na vyhlásenie ministra financií Schaubeho (motivované asi nemeckými voľbami) o tom, že Cyprus môže vlastne i zbankrotovať. Treba povedať, že predstavitelia ECB a komisie boli v tomto prípade omnoho viac obozretnejší a mali pravdu. Veľmi dobre si totižto uvedomujú, ako systém funguje. Ak praskne jedna časť reťaze, reťaz sa roztrhne celá. A návrh o tom, že poďme zdaniť časť vkladov v bankách, týmto prasknutím pokojne môže byť. Teraz sú ľudia postavení pred jednoznačnú otázku. Sú moje vklady v banke bezpečné? Podobné otázky neznejú len v EU. V USA napr. American Banking Association ubezpečovala všetkých, že sa nie je čoho obávať a že vklady Američanov sú chránené prostredníctvom fondu, ktorý má na konte 25 mld. USD. Poviete si ok. Ale pozrite sa na kontext na obrázku:
Áno. Vklady vo výške 9 biliónov v komerčných bankách a deriváty v približnej hodnote 297 biliónov, sú kryté 25 mld. USD. A z tohto hľadiska môže byť Cyprus naozaj prekročením Rubikonu (niet cesty späť). Stačí, ak by sa náhodou stratila dôvera v bankový sektor, napr. na juhu Európy a zažijeme buď kolaps frakčného bankovníctva alebo hyperinfláciu. Cyprus môže byť teda začiatkom. Nie kvôli nemu samému, ale kvôli tomu, že čelíme omnoho väčším problémom, ktoré nám Cyprus pomáha odhaľovať.
Jedným z nich môže byť Čína. Agentúra Moody’s napríklad vyhlásila minulý týždeň, že čínske miestne samosprávy čelia riziku bankrotu, vzhľadom na to, že až 20 % ich pôžičiek bolo označených tamojším regulátorom za rizikové. A nie je to nič, čo by nestálo za zmienku. Samosprávy majú požičaných od 9 do 14,5 bilióna yenov, čo je od 18 do 30 % tamojšieho HDP podľa štúdie BNP Paribas zverejnenej v Januári.
Novo menovaný guvernér Japonskej centrálnej banky pán Kuroda je pripravený urobiť naozaj všetko, aby zamedzil dlhotrvajúcej stagnácii ekonomiky. „Centrálna banka musí rozšíriť monetárne stimuly v oboch smeroch – vo veľkosti nákupu aktív, ako aj rôznych druhoch aktív (štátnych dlhopisov)“, vyhlásil. Japonsko bude mať podľa MMF 245 % dlh na HDP a vyzerá to tak, že sa Japonci rozhodli znížiť ho prostredníctvom inflácie.
Británia je bližšie k tomu, že stratí svoj troj-áčkový rating u agentúry Fitch. Hlavnými dôvodmi je vyšší rast dlhu, ako sa očakávalo a pokles HDP z dôvodu recesie v EU. Rozhodnutie môže prísť už v Apríly.
Aj keď Cyprus dominoval správam, nezaškodí pripomenúť, že americká monetárna komisia FEDu rozhodla pokračovať v nákupe hypotekárnych dlhopisov a dlhodobých štátnych dlhopisov vo výške 85 mld. USD mesačne, aby podporila ekonomiku a zamestnanosť. Proti bola len jediná členka komisie, ktorá sa obáva – „nikto vraj netuší prečo“ – nejakej tajomnej inflácie a ešte k tomu z dlhodobého horizontu. Suma sumárum FED bude naďalej tlačiť. Guvernér Bernanke si tiež mierne pošpekuloval, aká bude jeho profesionálna budúcnosť a že nie je jediným, kto by bol schopný riadiť exit stratégiu FEDu v podobe 3 biliónovej súvahy. Znamená to, že už nebude guvernérom? Myslím, že je to jedno. To na čom záleží, nie je kto bude manažovať predaj aktív FEDu, ale ako to bude robiť tak, že si dolár zachová svoj status rezervnej meny a že nestratí dôveru investorov. A to je otázka minimálne za milión dolárov.
Matúš Pošvanc