Niet pochýb o tom, že Island je jedna z najdiskutovanejších tém počas dlhovej krízy, ktorá sa šíri po svete už niekoľko rokov.
Tento ostrov bol prvé miesto, ktoré sa na začiatku krízy padlo ako prvé pod ťarchou úverovej expanzie. Tá totálne zničila bankový sektor krajiny a spôsobila voľný pád islandskej meny.
Banky buď skrachovali alebo boli znárodnené. A investori na celom svete sa náhle prebudili do nepríjemnej reality množstva krachov… niečoho čo len pár mesiacov pred tým bolo považované za nemysliteľné.
Situácia bola natoľko zlá, že britská vláda (ktorej daňoví poplatníci mohli na krachoch islandských bánk veľa stratiť) použila svoju antiteroristickú legislatívu na to, aby sa zmocnila aktív islandských bánk na území Spojeného kráľovstva.
Bol to pozoruhodný kolaps. Prvý z mnohých. Írsko, Grécko, Cyprus, atp mali čoskoro nasledovať.
Na rozdiel od bankrotov krajín južnej Európy, sa Island vysporiadal s ekonomickou krízou vlastnej krajiny úplne rôznym spôsobom.
Politici sú na seba hrdí, že sa nikdy nemuseli uchýliť k prísnym rozpočtovým škrtom, ktoré sú tak rozšírené v Európe.
Zaviedli kapitálové kontroly. Nechali padnúť banky. A, ako sa často roztrubuje v médiách, uväznili ich bankárov a ochránili ľudí pred následkami krachu.
Dnes je Island často uvádzaný ako model pre oživenie ekonomiky. Slávni ekonómovia ako Paul Krugman chvália vládu za to ako rýchlo dokázala prebudovať ekonomiku bez toho, aby musela siahnuť po škrtoch.
Titulok z dnešného ráno v novinách The Telegraph to zhrňuje asi takto: „Island si zobral svoju medicínu a je už mimo zoznamu kritických krajín.“
Ukazuje sa však je väčšina z týchto výrokov je úplne nesprávna. Napríklad, v západnej tlačí sa hovorí, že Island pomohol svojim ľuďom a že uväznil bankárov.
To však nie je úplne pravda. Niekoľko bankárov bolo vyšetrovaných a obvinených z podvodu. Šéf jednej z najväčších skrachovaných islandských bánk bol dokonca obvinený a odsúdený. Ale, čo myslíte ako veľký trest dostal za ničenie národnej ekonomiky? Doživotie? 30 rokov? 10 rokov? V skutočnosti to bolo 9 mesiacov z toho 6 nakoniec tvorila podmienka.
Medzitým, vláda skončila tak, že musela na seba prevziať masívne sumy dlhu, aby ochránila pred krachom najväčšiu banku zo všetkých bánk – islandskú centrálnu banku. Tu to bolo trocha iné než to bolo v Spojených štátoch a Európe. V USA, Federálny rezervný systém (FED) čaruje peniaze len tak zo vzduchu a dopravuje ich vláde. Na Islande, keďže islandská koruna nie je svetová rezervná mena, vláda musí ísť do dlhu na zabezpečenie peňazí pre centrálnu banku, aby ich mena proste neskolabovala.
Výsledkom bolo trojnásobné zvýšenie štátneho dlhu za jednu noc v roku 2008. A od roku 2007 až do súčastnosti sa zvýšil takmer 5-krát. Dnes vláda míňa 17,3% daňových výnosov len na to, aby zaplatila úroky zo štátneho dlhu.
A toto je tiež skutočne zaujímavé. Islandská centrálne banka vlastní len veľmi málo vládneho dlhu. Zvyšok je vlastnený zahraničnými veriteľmi… čím sa dostáva krajina do extrémne ťažkej finančnej pozície.
Na konci dňa sú za to všetko zodpovední Islanďania. Nikdy neboli zachránení pred krachmi. Nakoniec skončili s účtom v rukách. Aj keď je nezamestnanosť na Islande nízka, mzdy sú ešte nižšie. A slabá mena priniesla dvojcifernú infláciu. Takže aj keď majú ľudia prácu, len veľmi ťažko si môžu niečo viac dovoliť.
Najviac je to vidieť na trhu s bývaním, ktorý sa veľmi rýchlo potápa. Ceny nehnuteľnosti sa prepadli pod úroveň hypoték, ktoré si ľudia zobrali a tie sa im predražujú aj keď ich splácajú. Úrokové sadzby vyskočili natoľko, že mnohým Islanďanom rastie výška splátky hypotéky každý mesiac a ani tá dokonca nepokrýva všetky mesačné úroky. Preto sa tie pripisujú k istine a zadĺženosť Islanďanov v skutočnosti rastie.
Medzitým ceny domov výrazne klesajú. Takže každý rok náklady na hypotéky rastú a ceny domov klesajú. To je len ťažko príklad oživenia.
Nedávno zvolený premiér teraz každému sľubuje oslobodenie od svojich hypotekárnych dlhov prostredníctvom špeciálneho štátneho fondu „na úpravu dlhu.“ Jediným problémom je, že štát vlastné nemá žiadne peniaze na to, aby to urobil… a každý rok vytvára v štátnom rozpočte deficit.
Jediným spôsobom ako sa to môže stať je, ak Island skrachuje… čo sa stáva čoraz pravdepodobnejším scenárom. Pred niekoľkými rokmi bol islandský bankový sektor skoro 10 krát väčší ako HDP krajiny. A skolaboval. Nedostanete sa cez krízu takého rozsahu niekoľkými rokmi dobrého PR.
Napriek tomu, že sa o tom tak veľa hovorilo v mainstreamových médiach, ktoré sa zaoberajú financiami, tak Island nie je modelový príklad pre oživenie ekonomiky v kríze. Je to príbeh o tom ako oklamať ľudí. A zatiaľ celkom dobre funguje.
Bez ohľadu na tieto drsné hodnotenia, mal by som tiež povedať, že Island je zároveň jednou z krajín, o ktorú by sme sa mali najviac obávať… ale tiež byť ňou najviac nadšený.
Nie sú v EÚ a ani nemajú euro, takže sú relatívne izolovaný v ich prípadných fiškálnych problémoch. Toto ukazuje, že bankrot je nevyhnutný.
A keď sa to stane, Island bude odstavený od všetkých medzinárodných dlhopisových trhov a bude nútený odstrániť všetky prekážky pre prilákanie medzinárodných investícií.
Verte mi, tá krajina môže toho vela ponúknuť. A to je na tom to tak vzrušujúce. Viac o tom niekedy inokedy.
Simon Black, SovereignMan.com
Preklad: Jozef Dzuriš
Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 30 % zľavu z poplatku do 02.09.2013 (akcia je predĺžená). Neváhajte prihláste sa!