Dámy a páni, Viceprezident a ja sme veľmi potešený, že vás môžeme privítať na našej tlačovej konferencií. Predstavíme vám výsledky dnešného stretnutia Rady guvernérov.
Na základe našich bežných, ako aj monetárnych analýz, sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové miery nezmenené. Očakávame, že zostanú ponechané na aktuálnych alebo nižších úrovniach pre predĺžené časové obdobie, aj po tom čo skončí náš výkup aktív. Čo sa tíka našej neštandardnej monetárnej politiky, tak môžeme potvrdiť, že plán mesačného výkupu aktív v hodnote 80 miliárd bude pokračovať až do konca marca 2017, no v prípade potreby alebo ak sa Rada guvernérov zhodne, že ukončenie programu by bolo nekonzistentné s inflačnými cieľmi, program sa môže predĺžiť.
Dnes sme diskutovali vývoj od našeho posledného stretnutia na začiatku júna. Po výsledkoch britského referenda ohľadne zotrvania v EÚ, sme sa zhodli, že európske finančné trhy obstáli časy vrcholovej neistoty a volatility s povzbudzujúcou odolnosťou. Pripravenosť centrálnych bánk poskytovať likviditu v prípade potreby a naše nástroje menovej politiky ako aj robustný dozorný a regulačný systém, pomohli udržať trhy v relatívnom pokoji. Podmienky pre získanie financovania zostávajú pozitívne, čo prispieva k tvorbe kreditu. To podporuje základný scenár hospodárskeho oživenia oživenia a nárastu miery inflácie.
V rovnakej dobe, vzhľadom k prevládajúcej neistote, bude Rada guvernérov pokračovať vo veľmi pozornom monitorovaní ekonomického a finančného vývoja a zabezpečení toho, aby sa monetárna politika ECB preniesla do reálnej ekonomiky. Počas nasledujúcich mesiacov, keď budeme mať viac informácií, vrátane nového náboru odborníkov, budeme v lepšej pozícií na to aby sme znova zhodnotili základné makroekonomické podmienky, najpravdepodobnejšie cesty k vyššej inflácií a rastu a taktiež riziká s nimi spojené. Ak nám budú tieto ciele odobrené tak Rada guvernérov využije všetky nástroje ktoré sú nám k dispozícií na dosiahnutie tohto cieľa.
Teraz prejdem k posudku našeho konania, začínajúc s ekonomickým aspektami. Reálne HDP Eurozóny narástlo o 0.6%, z kvartálu na kvartál ,v prvom kvartály roka 2016, po náraste 0.4% z posledného kvartálu roka 2015. Rast pokračuje byť podporovaný domácim dopytom, pričom rast exportu zostal mierny. Nové dáta poukazujú na pokračujúci rast druhého kvartálu roku 2016, no miera rastu by mala byť menšia ako v prvom kvartály. Predpokladáme, že ekonomický rast bude pokračovať miernym tempom. Domáci dopyt je podporovaný nástrojmi našej monetárnej politiky .Priaznivé podmienky pre zisk financovania a zlepšenia ohľadne korporačnej výnosnosti pokračujú v podporovaní zotavenia v investičnom sektore. Udržateľný nárast zamestnanosti, ktorý získava z minulých štrukturálnych reforiem a z relatívne nízkej ceny ropy poskytuje dodatočnú podporu rast reálnych dostupných príjmov domácností a tým aj pre súkromnú spotrebu. Navyše fiškálny stav Eurozóny by mal merne narastať v roku 2016 a mal by byť neutrálny v rokoch 2017 a 2018.
V tom istom čase, sa medzi prekážky proti hospodárskemu rastu zaradili odchod UK z EÚ ako aj iné geopolitické udalosti spôsobujú neistotu, tlmený rast na rozvíjajúci sa trhoch, nevyhnutné úpravy bilancií v rôznych sektoroch a stagnujúci tempo realizácie štrukturálnych reforiem .V pozadí týchto udalostí, je výhľad Eurozóny zostávajú naklonený nepriaznivému vývoju.
Podľa Eurostatu, ročná miera HICP inflácie v júny roku 2016 narástla na 0.1% z 0.1% , ktoré bolo zaznamenané v máji, najmä v dôsledku vyššej inflácie cien energií a služieb. Na základe aktuálnych cien futurít pre ropu, miera inflácie pravdepodobne zostane v najbližších mesiacoch veľmi malá pričom by mala narásť neskoršie v roku 2016. Podporovaná našimi menovými opatreniami a očakávaným hospodárskym zotavením , inflácia by mala narastať ešte viac v rokoch 2017a 2018.
Keď sa pozrieme na monetárnu analýzu, tak peniaze z agregátu M3 narastajú na množstve aj v máji 2016 pričom ročný nárast sa drží na 4.9%po náraste 4.6%v apríli . Tak ako v predchádzajúcich mesiacoch,ročný nárast M bol podporený hlavne najlikvidnejšími komponentmi,pričom M1 narástol na ročnej miere 9.1% v máji po raste 9.7% v apríly.
Pôžičková dynamika nasledovala cestu mierneho zotavenia pozorovaného od začiatku 2014. Ročná miera množstva pôžičiek pre ne-finančné korporácie sa navýšila o 1.4% v máji 2016 s porovnaním s nárastom o 1.2% v apríly. Vývoj množstva pôžičiek pre firmy odzrkadľuje opozdený vzťah medzi hospodárskym cyklom, úverovým rizikom a pokračujúcim zmenám v bilanciách finančného a nefinančného sektora. Ročný nárast množstva pôžičiek pre domácnosti pozostal takmer nezmenený na miere 1.6% v máji a na 1.5% v apríli.
Prieskum bankového sektora Eurozóny pre druhý kvartál roku 2016 indikuje ďalšie zlepšenie v oblasti podmienok pre ponuku pôžičiek pre firmy, ako aj domácnosti a taktiež poukazuje na zvýšený dopyt po pôžičkách po celom spektre druhov pôžičiek. Naďalej banky hlásia, že plán dlhodobého cieleného refinancovania napomohlo priaznivejším podmienkam pre vydávanie pôžičiek.
Opatrenia monetárnej politiky ktoré sú implementované od júna 2014, výrazne zlepšili výpožičné podmienky pre firmy a domácnosti, ako aj úverové toky v Eurozóne. Obsiahly balíček monetárnych opatrní implentovaný v marci tohto roku podporuje nárast v množstve pôžičiek a tak rast reálnej ekonomiky. Vo svetle prevládajúcich neistôt, je nevyhnutné aby kanál pre získavanie pôžičiek fungoval dobre.
Pre zhrnutie , výsledok ekonomickej analýzy so signálmi z monetárnej analýzy potvrdili nutnosť ponechať primeranú mieru menovej akomodácie za účelom navrátiť mieru inflácie na úroveň mierne pod 2%.
Monetárna politika sa sústredí hlavne na udržiavanie cenovej stability v stredne-dlhom období a jej akomodačný postoj podporuje hospodársku aktivitu. Ako Rada guvernérov rozhodne zdôraznila a ako a je aj znova opakované v hlavných európskych a iných diskusiách, na to aby sme zožali plný potenciál výhod z našich monetárnych opatrení, sa treba aktívne angažovať aj v ostatných oblastiach ako na národnej tak aj na európskej úrovni. Implementácie štrukturálnych reforiem sa musí značne urýchliť aby sa zredukovala štrukturálna nezamestnanosť a narástol potenciálny rast produkcie Eurozóny. Štrukturálne reformy sú potrebné vo všetkých európskych krajinách, aj keď špecifické reformy sa môžu rôzniť z krajiny na krajinu. Štáty by sa mali zamerať na kroky vedúce zvýšeniu produktivity, k zlepšeniu podnikateľského prostredia ktoré by mali obsahovať poskytovanie adekvátnej infraštruktúry, ktorá je životne dôležitá pre investície a vznik pracovných miest. Zlepšenie súčasných investičných iniciatív, vrátane rozšírenia Junckerovho plánu , pokrok v pláne Capital Market Union (CMU) a reformy, ktoré zlepšia riešenie problému nesplácaných úverov taktiež pozitívne prispejú k tomuto cieľu. V prostredí akomodatívnej monetárnej politiky je rýchle a efektívne uplatnenie štrukturálnych reforiem v súlade s odporúčaniami prednedávnom odobrenými Európskou radou, čo nebude viesť len k väčšiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v Eurozóne , ale ju urobí odolnejšou voči globálnym výkyvom . Fiškálna politika by taktiež mala podporovať hospodárske zotavenie, pričom by ale mala dodržiavať pravidlá EÚ. Plné a konzistentné implementovanie Paktu stability a rastu ( Stability and Growth Pact ) je rozhodujúce v udržiavaní viery vo fiškálny rámec. V tom istom čase by všetky krajiny mali bojovať za rastový mix fiškálnych nástrojov .
Preklad: Filip Bolčo