Jonatán Gullible je mladík bývajúci s rodičmi. Nie je ničím výnimočný pokojne si žije svoj život. Občas vyrazí na svojej rybárskej lodičke na more, aby zažil aspoň nejaké dobrodružstvo vo svojom živote. Okrem tohto všetkého je hlavnou postavou v knihe Kena Schoollanda Podivuhodné dobrodružstvá Jonatána Gullibla. Táto kniha bola preložená do mnohých jazykov a atakovala hranicu predajnosti bestsellerov.
Jedného dňa sa opäť vyberie Jonatán na svojej rybárskej lodičke za dobrodružstvom. Tentokrát však zažije veci, na ktoré nezabudne do konca života. Po tom, čo si nevšimne príchod búrky stroskotá na ostrove Corrumpo. Práve na príhodách z tohto ostrova sa snaží autor demonštrovať niektoré zvrátené veci v spoločnosti. Veci, ktoré si ani nevšímame, lebo nám už zovšedneli. Teraz sa na nich môžeme pozrieť optikou jednoduchého chlapca. Autor podsúva prostredníctvom tejto postavy myšlienky veľmi jednoducho, nenápadne a nenásilne. Miestnu vládu na ostrove Corrumpo predstavujú Lordi Rady. Tí sú volení a svojich voličov sa pokúšajú získať ako všetci politici – úplatkami.
Jonatán pri putovaní po ostrove narazí na rôzne príhody. Niektoré sú absurdné už na prvý pohľad a niektoré až po hlbokom zamyslení. Ako prvú osobu stretne Jonatán ženu, ktorá si chcela stínanie stromov uľahčiť sekerou. To urobilo z nej zločina, lebo zobrala prácu ľuďom, ktorí to dovtedy robili po starom – s kameňmi a konármi. Absurdne tiež pôsobí petícia výrobcov sviečok, aby sa zakázalo slnko. Po bližšom pohľade nájdeme paralely aj s našim svetom a zistíme, že to nie je len výmysel knižky.
Zaujímavou je tiež úvaha o rybníku a o tom, že prečo je lepšie, keď je v súkromnom vlastníctve. Na podobný princíp poukazuje autor aj pri vyvlastňovaní domu. Je nejaká nehnuteľnosť skutočne naša, ak nám ju môžu zobrať alebo pýtať si za ňu daň? Autor túto otázku demonštruje na príklade ženy, ktorá prišla o svoj dom, kvôli centrálne naplánovanej výstavbe.
Vtipne vyznieva Jonatánova príhoda v knižnici. Tu sa Jonatán dozvedá, že knihy do knžnice vyberajú Lordi, lebo oni vedia, čo je najlepšie. Tieto knižky zaplatia samozrejme všetci, aj tí, ktorí ich nečítajú a nepáčia sa im. Najkľúčovejšou je desiata kapitola, keď Jonatán stretáva člena Rady Lordov Vladanu Hradnú. Táto politička sa snaží, aby ju opäť zvolili a chce získať hlas aj od Jonatána. Vlastne si ho chce kúpiť a láka ho na rôzne odmeny. Práve v tejto kapitole sa môžeme ponoriť do myslenia väčšiny politikov.
Autor sa v knihe postupne venuje aj takým témam ako udeľovanie licencií, kvalita služieb poskytovaných políciou, ale aj o tendenciách politikov všetko riadiť a kontrolovať. Aj také veci, ktoré to nepotrebujú, ako napríklad roznášanie darčekov Santa Clausom. Lordi Rady sa dostali v riadení životov ľudí na ostrove tak ďaleko, že im rozkazujú aj to, čo majú jesť. Zriadili pre nich verejné jedálne pre správnu skladbu potravy.
Tieto a ešte obrovské množstvo príhod zažije za tri dni Jonatán na ostrove Corrumpo. Kniha je napísaná prehľadne v krátkych kapitolách. Tie majú vždy len niekoľko strán a venujú sa väčšinou jednej príhode. To umožňuje čítanie tejto knihy prerušovane po kapitolách. Vďaka tejto svižnosti a nenáročnému textu sa kniha číta veľmi dobre. Za zmienku tiež stojí netypický filozofický koniec s nádychom úvah na zamyslenie.
Kniha Podivuhodné dobrodružstvá Jonatána Gullibla je dostupná aj v slovenskom preklade. Vhodná je svojim nenáročným štýlom aj pre dospievajúcu mládež. Kniha sa nesnaží čitateľa do niečoho nútiť. Snaží sa v ňom vyvolať túžbu po zamyslení sa nad vecami, ktoré by mu v bežnom živote nenapadli. Čas strávený nad touto knihou určite nebudete považovať za stratený. Na konci knihy si uvedomíte, že ak ste čítali pozorne, tak sa niečo vo vašom rozmýšľaní zmenilo. Knihu potom už stačí len odporučiť priateľom.
Jozef Dzuriš, Čítanie.com