Rok 2014 sa dá charakterizovať v rámci dlhodobého vývoja ako relatívne pokojný a varovný zároveň. Na jednej strane sme sa v tomto roku mohli znova presvedčiť, že oživenie ekonomiky, ktoré si politici dlhodobo zbožne želajú, sa stále nedostavilo. Na druhej strane sa nám zatiaľ vyhýba návrat do ďalšieho kola hospodárskej krízy. Situácia na Slovensku sa v kontexte tohto vývoja môže zdať pozitívna, nakoľko Slovensko v porovnaní s vyspelým svetom rástlo rýchlejšie. Avšak tento údaj nám hovorí len veľmi málo o skutočnom vývoji na Slovensku. Nezamestnanosť sa u nás stále drží na hodnotách dvojnásobných v porovnaní s vyspelými krajinami. Celkovo je teda Slovensko krajinou, ktorá si aj napriek zmenám z dielne Ficovej vlády udržiava dlhodobý trend stabilného no nie príliš optimistického ekonomického vývoja. Podobne sa zatiaľ drží aj vyspelý svet. Jediná otázka zostáva, že dokedy. Európska únia sa stále vyhýba riešeniu ekonomických problémov, ktoré tlejú v jej jadre.

Napriek odporúčaniam neprichádzajú riešenia nie len zo strany slovenských ale ani európskych politikov. Vláda Roberta Fica ignoruje postupný pokles Slovenska z hľadiska konkurencieschopnosti a stavu podnikateľského prostredia, na ktoré dlhodobo upozorňujú nie len slovení podnikatelia, ale aj medzinárodné ratingy posúvajúce Slovensko stále hlbšie v porovnaní s našou konkurenciou. Slovenská vláda namiesto toho, aby začala riešiť reálne problémy, pripravila sociálny balíček, ktorý má oživiť skôr jej popularitu medzi jej tradičnými voličskými skupinami než ekonomický rast. Viaceré časti tohto ekonomického balíčka, ktoré sú v súčasnosti najlepšie ilustrované cez medializované vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov, boli už od začiatku považované kritikmi za ekonomický nezmysel. Z vývoja, ktorý nastal po spustení tohto projektu, je vidno, že premyslenosť krokov z hľadiska ekonomických dopadov rozhodne nebola silnou stránkou tohto balíčka.

Na úrovni Európskej únie sa však politikom nedarí oveľa lepšie. Nový predseda Európskej komisie doteraz prišiel iba s 300 miliardovým investičným plánom, ktorý sa spolieha na to, že v Európe existuje potenciál na naštartovanie súkromných investícií v kombinácií so sociálnym aspektom podpory smerom k južnej Európe.S výnimkou tohto „plánu“ nepriniesla nová garnitúra pod vedením Jean-Claude Junckera žiadnu zmenu napomáhajúcu k rieŠeniu ekonomických alebo sociálnych problémov. Práve naopak, noví komisári si často svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami priamo protirečili. To o budúcich rizikách Komisie vypovedá veľmi veľa.

Posledný rok navyše priniesol aj zmeny, ktoré môžu mať dlhodobý dopad na smerovanie svetovej ekonomiky a aj bezpečnosti. V prvom rade sme videli nárast politickej nestability v podobe výsledkov volieb do Európskeho parlamentu, v ktorom sa najmä v krajinách západnej Európy ako Francúzsko alebo Spojené Kráľovstvo mimoriadne darilo stranám, ktoré sú buď priamo za vystúpenie z EÚ (v prípade strany UKIP Nigela Faragea) alebo za vystúpenie z eurozóny a znovuzavedenie colných hraníc a obmedzenie imigrácie (v prípade strany Front National Marine Le Penovej. Podobne politické úspechy strany Jobbik v Maďarsku alebo strany Syriza vo voľbách do Európskeho parlamentu predznačujú, že na pozadí ekonomickej stagnácie môžu Európu čakať v budúcom roku veľmi krušné politické časy s nástupom ekonomických a politických experimentov, na ktoré môže doplatiť celá Európska únia.

Ak k tomu pripočítame doterajšiu neschopnosť Európskej únie efektívne sa postaviť problémom na Ukrajine, vychádza mi z toho, že ekonomické a politické reálie si prichystali pre Európsku úniu vrátane Slovenska veľmi pestré obdobie, cez ktoré si zrejme bude musieť prejsť už v blízkej budúcnosti. Záleží iba na nás, ako sa k týmto problémom postavíme, keď nadíde čas ich riešiť.

Martin Reguli