Súčasná situácia s cenou na trh s ropou je veľmi zaujímavá, pokiaľ ju hodnotíme napríklad z pohľadu minulých hrozieb blížiaceho sa oil peeku (teórie tvrdiacej, že dosahujeme maximálne možné množstvo produkcie ropy a po dosiahnutí tohto maxima jej ceny závratne narastú).
Súčasnosť je opačná, ropa v skutočnosti dosahuje hodnoty, ktoré vídali staršie generácie bežne, ale ja ako vysokoškolák, si ich len zložito môžem vybaviť. Trh ukazuje, akú má silu psychológia a ľudská inovatívnosť, npr. v spojení so schopnosťou prinášať energetické alternatívy.
Postoje a názory k situácii na trhu v zmysle jej účinkov na trh sa rôznia, pri prvotnom pohľade môžeme nadobudnúť dojem, že sa jedná o obrovskú ujmu na strane producentov ropy – ich zisky sa ohromne znížia, nakoľko sa jedná i o jednotlivé krajiny, ktoré svoje tokové bohatstvo generujú z predaju vyťaženej ropy, jedná sa i o zníženie príjmov celých štátnych celkov – viď. príklad Ruska, Venezuely alebo Iránu. Komplikácie. Štátne firmy vygenerujú nižší zisk pre celok, súkromné spoločnosti v ropnom biznise odvedú nižšie dane. Takzvaný break-even point pre ich fiškálnu stabilitu je zhruba na úrovni 100 USD, čo je hodnota už takmer dvakrát prekročená. Nestabilita je na dosah. Pohľady, ako som spomenul v prvok kroku sa však rôznia.
Druhý sa dotýka opačnej strany barikády, keďže sa jedná o zmenu ceny – jedna strana je pri znížení vždy na tom lepšie – nateraz sa jedná o konzumentov. Zdôrazním, že v prvom dojme sa jedná iba o konzumentov. Pozrieme sa na to spolu neskôr v článku.
Vytiahnem pár odborných čísiel – experti z ekonomického fóra dospeli k presvedčeniu, že sa jedná o ,,transfer“ bohatstva zo strany producentov na stranu konzumentov – to leží práve v zmene ceny. Dospeli i ku kvantifikácií – jedná sa o 1,5 trilióna amerických dolárov alebo pomerne vyjadrené – 2 % svetového HDP. Tvrdenie uzatvárajú s názorom, že sa v podstate jedná o istý benefit, stimul pre spotrebiteľov k spotrebe – vychádzajúc z názoru, že spotrebitelia majú omnoho vyššiu váhu na tvorbe svetového HDP ako producenti ropy, môže to mať pozitívne implikácie. To i pre ten dôvod, že tendencia k spotrebe na úrovni štátov je vyššia u importérov, než u exportérov ropy.
Ďalšie číslo. V kontexte USA je súčasná zmena ceny ekvivalentom celoplošnej daňovej úľavy na úrovni 80 miliárd USD. Prosto podané – zníženie ceny zvýši kúpnu silu spotrebiteľov, v súčasnosti v platnosti pre USA pokles ceny o 80 centov na cene tankovaného benzínu/nafty ma vyššie uvedený efekt – ako zníženie ceny o 80 miliárd USA.
Dostávame sa k bodu na ktorým som prv upozorňoval – spotrebitelia ropy nepozostávajú len z konečných spotrebiteľov v hospodárstve, čo je dôležitý faktor. Pozostáva z mnohých spotrebiteľov, ktoré sú podnikateľmi a užívajú palivá čisto ako vstup pre ich činnosť. Dosah tejto zmeny je v hospodárstve rozsiahly, prakticky sa môže jednať o napríklad test tzv. konceptu multiplikačného účinku – ten vyjadruje, aký má účinok uvoľnenia 1 USD vládou do spotreby. V tomto prípade sa doslovne nejedná o takýto stimul zo strany vlády, avšak je možné nájsť istú analógiu, ktorú popisujem ďalej.
Dôležité je ešte podčiarknutie faktu, že efekt zníženia ceny je vysoký primárne v krajinách s nízkym daňovým zaťažením palív (kontrast npr. USA a SR&ČR).
Aká je situácia v svetovom kontexte ?
Severná Amerika získa pravdepodobne 0,3 až 0,5 % k svojmu HDP vďaka navýšeniu spotreby, prednostne vďaka zisku hospodárstva z titulu zvýšenia spotrebiteľskej aktivity. Kanada, z titulu vyššieho podielu energetického sektora na hospodárstve ako celku – teda skutočnosť, že spotrebiteľské zázemie v Kanade nie je tak rozsiahle v porovnaní so zázemím v USA – v číslach vyjadrené, spotrebitelia tvoria nižšiu časť hospodárstva krajiny a i pre tento dôvod nemôže Kanada dosiahnuť hodnoty rastu ekvivalentné úrovni rastu USA – účinok na zmenu miery rastu HDP bude medzi 0,2 až 0,3 %. Mexiko príkladom bude krajinou, kde nastúpi ,,cut“ v HDP zhruba o 0,2 až o 0,4 %.
CEE – miera rastu sa posilní o číslo na úrovniach okolo 0,5 až 0,7 %.
Centrálna a južná Amerika – Brazília, Argentína, Chile a Stredoamerické ekonomiky očakávajú prírastok k ich miere rastu na úrovni okolo 0,2 až 0,3 %.
Blízky východ a východná Afrika – prídavok k miere rastu až do úrovne 1,5% .
Západná Európa primárne ako importér dosiahne posilnenie rastu o 0,3 až 0,4 %. Nórsko, príkladný exportér dosiahne približne 0,2 až 0,4 zníženie miery rastu HDP.
Záverom, najvyšší beneficienti sa stanú krajiny USA, EU, Japonsko a Čína. Globálne miera rastu HDP vzrastie o 0,3 % až 0,5 %.
Čo politika?
Jedna z prvých viet v učebniciach ekonómie je jej vymedzenie ako vedy, kde nie je možné vykonávať experimenty. Súčasný vývoj i práve pre tento aspekt je veľmi atraktívny na pozorovanie. Veľmi zaujímavé je zrovnanie zníženie ceny ropy a jej nepriame prospechy pre celkové hospodárstvo, len vďaka tomu, že spotrebitelia majú vyšší objem prostriedkov na spotrebu a pre svoje vlastné rozhodovanie. Poskytuje to výstupy pre tvorcov hospodárskych politík. Pokiaľ je možné dosiahnuť vyššiu mieru HDP práve transferom financií spotrebiteľom, prečo tento krok nebol podniknutý skôr a aké sú tieto dôvody? Ďalej, je na mieste v krajinách s vysokou závislosťou na prospechy z produkcie ropy, previesť dodatočný transfer späť k štátu vo forme daní? Prečo áno a prečo nie, i pre to je súčasné dianie zaujímavé z viacerých stránok.
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/342395-analyza-paliva-lacneju-prilis-pomaly/
Peter Ondrovič