Iste ste už počuli tie príhody o šetrení a znižovaní dlhu. Treba konštatovať, že sa jedná len o zaujímavé príbehy. Eurostat minulý týždeň zverejnil výšku dlhov štátov EU a nie je sa čomu radovať. Dlh krajín eurozóny sa zvýšil za ostatný kvartál o 1,6% a je na úrovni 92,2 %; medziročne sa zvýšil o 4 %. Najväčší verejný dlh voči HDP má Grécko (160,5%), Taliansko (130,3%), Portugalsko (127,2%) a Írsko (125,1%). Najnižší dlh má Estónsko (10%), Bulharsko (18%) a Luxembursko (22,4%). Slovensko sa blíži k hranici 55 % a patrilo medzi prvých 10 štátov EU (9.miesto), ktorým sa zvýšil najviac dlh oproti poslednému kvartálu roku 2012. Dlh v Portugalsku narástol medziročne o 15 %, v Taliansku o 7 % a v Írsku o 18 %. Takže kto verí ešte rozprávke o tom, že by sme v najbližšom období mohli vidieť nižšie verejné dlhy v Európe? Vyzerá to tak, že už len predstavitelia Trojky.
Jedným z hlavných kandidátov na problémy v EU patrí určite Španielsko, i keď premiér Rajoy opätovne sľúbil, že sa krajina už za chvíľu dostane z recesie. A ak nie tento kvartál, tak to bude tvrdiť určite o tom ďalšom. Faktom však ostáva, že krajina je v nezávidenia hodnej situácii. Ceny nehnuteľností klesajú. Väčšina nehnuteľností bola pritom financovaná španielskym bankovým sektorom. Prímy štátu voči HDP patria medzi najhoršie spomedzi krajín EU (po Slovensku). A španielska nezamestnanosť pravdepodobne dosiahne koncom roka úroveň 28 %. Počet nezamestnaných je dnes viac ako 6,2 milióna ľudí, čo tvorí takmer tretinu nezamestnaných v celej EU. To vytvára čoraz väčší tlak na ich sociálny systém pri zároveň rastúcom počte dôchodcov. Španielsko zároveň už dnes využíva zdroje z tzv. rezervného sociálneho fondu (Fondo de Reserva) na výplatu sociálnych benefitov. Pritom je to práve tento fond, ktorý sa zameriaval na nákup španielskeho dlhu a jeho nákupy štátnych dlhopisov boli jedným z dôvodov stojacim za ich klesajúcimi výnosmi, ktorých výška ohrozovala obsluhu dlhu v krajine. Z tohto hľadiska je krajina stále hlavným horúcim problémovým kandidátom v eurozóne.
A nezabúdajme pritom na ďalšieho „hriešnika,“ ktorým nie je nik iný, ako Taliansko. To čelí najťažším ekonomickým časom od krízy v roku 1929. Jeho ekonomika klesla od roku 2007 o 7 % a na tento rok vláda predpokladá ďalší pokles vo výške 1,3 %, pričom ich centrálna banka hovorí dokonca o 1,9 % poklese. Taliansko prišlo od roku 2007 o takmer pol milióna priemyselným pracovných miest podľa tamojšej najvýznamnejšej podnikateľskej asociácie krajina stratila 15 % jej premyslenej produkcie. Negatívom je, že ideálne nie sú ani najbližšie vyhliadky vzhľadom na silnú ochranu trhu práce, či rozsiahle sociálne benefity, ktoré motivujú podnikateľov presúvať výrobu mimo krajiny.
Cyperským bankám nie je rovnako čo závidieť. Nielenže im Trojka zlikvidovala ich podnikateľský model, banky zaznamenávajú najväčší odliv vkladov a zároveň klesajú v krajine ceny nehnuteľností, čo môže spôsobovať tamojšiemu bankovému sektoru nemalé problémy, rovnako ako v Španielsku.
Vyzerá to, že Čína môže tento rok naozaj negatívne prekvapiť celý svet a byť spúšťačom globálnej ekonomickej tsunami. Tento týždeň sklamal PMI index, ktorý sa prepadol na najnižšiu hranicu za ostatných 11 mesiacov. Viacerí analytici predpokladajú, že 7,5 % rast HDP je len akousi ilúziou a čoraz častejšie sa prikláňajú k číslu 7 %. To však ohrozuje čínsky pracovný a bankový trh. Rast pod 7 % zároveň ohrozuje podľa analytikov globálnu ekonomiku. A to, že sa v krajine naozaj niečo deje nenaznačuje len negatívny vývoj v šedej oblasti bankovníctva, ktorý pravdepodobne funguje ako pyramídová hra. Naznačujú to i ostatné kroky vlády. Podľa banky UBS údajne vláda zakázala realizovať pôžičky v oblastiach priemyslu, ktoré produkujú nadvýrobu (napr. výrobcovia cementu) ale i niektorým finančným inštitúciám. Vláda zároveň ohlásila výrazné stimuly ekonomiky a rozhodla sa podporovať pre zmenu oblasť železničnej dopravy, kde chce preinvestovať viac ako 260 mld. Juanov. Vybudovať prázdne mestá sa vláde už podarilo, teraz sa asi chystá na dotovanie prázdnych vlakov.
Americké dlhopisy nezažívajú svoje najlepšie obdobie. Nedá sa povedať, že im investori prestávajú dôverovať, avšak dnes zahraničné subjekty držia menej než 50 % dlhopisov krajiny. Primárne znížili držbu dlhopisov zahraničné centrálne banky a hedžové fondy. Najväčším držiteľom dlhopisov bola Čína, ktorá dokonca minulý rok zvýšila držbu amerických dlhopisov o 95 mld. USD a dnes vlastní dlhopisy v hodnote 1,316 bilióna USD. Nezáujem zahraničných zdrojov môže mať v budúcnosti za dôsledok zvyšovanie úrokových mier a spôsobovať problémy americkej vláde s obsluhou dlhu. S tým sa však bude musieť zaoberať asi nový prezident FEDu. Kto nahradí Bena Bernankeho v kresle prezidenta najmocnejšej centrálnej banky sveta? V poslednej dobe sa spomínajú hlavne dve mená: súčasná viceprezidentka Janet Yellen a Obamov poradca Larry Summer. Yellenová je zástankyňa uvoľnenej monetárnej politiky. Summer je Obamov obľúbenec a vyzerá skôr na zástancu fiškálnych stimulov pre ekonomiku. Osobne vsádzam na Yellenovú a pokračovanie v rozsiahlych monetárnych zásahoch. Uvidíme.
Matúš Pošvanc
Pozor neprehliadnite!!!! Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získate až 30 % zľavu z poplatku do 26.8.2013! Neváhajte prihláste sa!