Začiatkom tohto roka komisár EÚ pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani predstavil návrh Európskej komisie pre podporu podnikania v Európe. Ako je už v Bruseli zvykom, aby nebolo pochýb o akcieschopnosti a o strategickom uvažovaní, v názve dokumentu nechýba slovné spojenie „akčný plán“ a odkaz na rok 2020.

Odhliadnuc od uvedeného je samotný obsah úplne v poriadku. Európska komisia konštatuje, že Európa potrebuje viac podnikateľov, pretože podnikatelia vytvárajú pracovné miesta, ekonomický rast a konkurencieschopnejšiu ekonomiku. Cituje tiež už dávnejšie známe porovnania, podľa ktorých viac ako 50 percent Američanov a Číňanov uprednostňuje podnikanie pred zamestnaneckým pomerom, zatiaľ čo v Európe je to len biednych 37 percent. Navrhované zmeny majú pomôcť tak existujúcim, ako aj budúcim podnikateľom. Tým prvým majú pomôcť znížením administratívnych a finančných nákladov na podnikanie, tým druhým zjednodušením začatia podnikania či zaradením podnikateľského vzdelávania a praxe do školských osnov. Podobné iniciatívy treba podporiť vždy a všade, kde sa objavia.

Problémom je, že podobné chvályhodné zámery obsahovali „akčné plány“ zverejnené už pred desiatimi či pätnástimi rokmi. Za túto skutočnosť sa na predkladateľov zosypala vlna kritiky. Problém však nespočíva v tom, že zástupcovia komisie len opakujú to, čo napísali a hovorili pred 15 rokmi. Koniec koncov, vo veľkej väčšine ide o dobré myšlienky a veľa nového sa nedá vymyslieť. A vymýšľať ani netreba. Ten skutočný problém je totiž v tom, že mnohé dobré myšlienky na zlepšenie podmienok na podnikanie sa nepodarilo realizovať napriek tomu, že sa o nich hovorí, povedzme, 15 rokov.

Skutočným vinníkom tu nie je Európska komisia, ale schizofrenický postoj, ktorý v Európe k podnikaniu prevláda tak v členských štátoch, ako aj na úrovni EÚ. Na jednej strane sa všetci politici, ministerskí úradníci, sociálni partneri i široká verejnosť podnikaním zaklínajú, na strane druhej, keď príde na lámanie chleba, každý uprednostní vlastnú agendu s vlastnými prioritami, ktoré podnikaniu nielen nepomáhajú, ale často mu priamo škodia.

Pokiaľ sa v Európe nedokážeme z tejto schizofrénie vyliečiť, potom o ďalších 15 rokov budeme nútení konštatovať, že nás predbehli nielen USA, Čína a ázijské tigre, ale že nás za sebou začínajú zanechávať aj medzitým prebudené ekonomické tigre z Afriky.

Ján Oravec