Moje prvé osobné stretnutie s Michaelom Novakom sa datuje do roku 2001. Nemusím dlho loviť v pamäti presnejší dátum, pretože súvisí s pamätným jedenástym septembrom 2001. V čase útoku na „dvojičky“ bol totiž Michael Novak v Bratislave na pozvanie Nadácie F. A. Hayeka. Tá vtedy organizovala regionálne stretnutie Mont Pelerínskej spoločnosti, ktoré sa konalo od 9. do 12. septembra 2001.  Ide o prestížne spoločenstvo intelektuálov z celého sveta, ktorým je blízky klasický liberalizmus. Je príznačné, že Michael Novak bol jeho členom. V rámci podujatia vystúpil s prednáškou na tému „Od postkomunistického sociálneho štátu k zodpovednosti jednotlivca“, ktorá bola aktuálna vtedy a je nemenej aktuálna aj dnes.

Pamätám si, že ma vtedy doslova škrelo, že osobnosť slovenského pôvodu tohto formátu, ktorej názory boli rešpektované a mali vplyv na mnohých významných ľudí tej doby doslova po celom svete, bola slovenskej verejnosti takmer neznáma. Rozhodli sme sa preto jeho myšlienky a jeho samého na Slovensku trochu viac spropagovať a dať mu viac príležitostí sa slovenskej verejnosti bližšie predstaviť. Nadácia F. A. Hayeka v nasledujúcich dvoch rokoch  zorganizovala prednášky Michaela Novaka pre verejnosť, s ktorými vystúpil v roku 2002 a aj v roku 2003.

Michael Novak bol významnou inšpiráciou pre mnohých ľudí. A keďže bol veľkou osobnosťou, ktorá svoje postoje sformulovala a publikovala vo veľkom počte kníh, pre mnohých ľudí mohol byť inšpiráciou z mnohých, často veľmi odlišných dôvodov. Možno sa niekomu zdá paradoxné, že k propagácii tohto kresťanského mysliteľa na Slovensku prispela práve Hayekova nadácia, ktorá bola založená s cieľom propagovať myšlienky klasického liberalizmu. V skutočnosti v tom nič paradoxné nebolo. Naopak.

Na Slovensku máme tradíciu kresťanských či konzervatívnych osobností, ktoré boli voči liberalizmu naladené nepriateľsky. A nemám na mysli dnešné postoje, ktoré sú často mylne označované za liberálne, pričom v skutočnosti sú ľavicové či socialistické. Nepriateľský postoj voči klasickému liberalizmu, ono povestné „kladivo na čarodejnice“, sa datuje do začiatku 90-ych rokov, kedy v tejto súvislosti túto formuláciu použil Ján Čarnogurský, vtedajší predseda slovenskej vlády.

A tu sa zrazu objavil kresťanský mysliteľ, ktorý tento stereotyp narúšal. Mal blízko ku katolíckej cirkvi, dokonca k jej najvyššiemu predstaviteľovi, ktorým bol vtedy pápež Ján Pavol II. A zároveň celý svoj život zasvätil úvahám o význame slobody pre spoločnosť, rodinu i jednotlivca. Ukázal, že to, čo na Slovensku bolo –  a pre mnohých stále ešte je – nepredstaviteľné, teda spojenie viery, kresťanstva a liberálneho pohľadu na svet, je nielen možné, ale môže priniesť veľmi zaujímavé a pozoruhodné výsledky.

Z tohto pohľadu sa podľa mňa Michaelovi Novakovi podaril „husársky kúsok“, ktorým sa zapíše do histórie. Je známe, že jeho názory podstatne ovplyvnili pápežskú encykliku Centesimus Annus. Ak si ju dnes otvoríme, z jej mnohých pasáží sa k nám prihovorí práve Michael Novak a jeho názory: kritika socializmu za potláčanie súkromnej iniciatívy, za pošliapanie jeho práva na súkromné vlastníctvo, kritika prebujnelých systémov sociálneho zabezpečenia vo vyspelých krajinách, dôležitosť slobody jednotlivca.

Ak by som teda mal zosumarizovať najväčší intelektuálny prínos a zároveň význam Michaela Novaka pre dnešok i pre budúcnosť do jednej vety, bolo by to toto poznanie: liberálne myšlienky a ich produkt, kapitalizmus, za predpokladu, že je pevne zakotvený v morálnom a kultúrnom rámci, je nielen kompatibilný so sociálnou doktrínou katolíckej cirkvi, ale je tým najlepším základom pre materiálny a duchovný rozvoj jednotlivca, rodiny a spoločnosti aký poznáme.

Dúfam, že skon Michaela Novaka opäť oživí záujem o jeho dielo a privedie aj ďalších ľudí k tomuto – na Slovensku ani zďaleka nie všeobecne prijímanému – poznaniu.

Ján Oravec