Základné úrokové sadzby ponechala ECB nezmenené a tak to vyzerá, že Európa prekonala svoje najťažšie dni a opätovne ju zachránil super Mário. Zároveň je nutné podotknúť, že určitá dôvera sa vrátila i na medzibankový trh. To je pravdepodobne výsledkom vyjadrenia super Mária o tom, že na záchranu Eura sú pripravení urobiť čokoľvek a zároveň predstavenia programu OMT, ktorý je zameraný na neobmedzené kupovanie dlhopisov štátov EU za podmienky prijatia pomoci z ESM, podmienok Troiky a sterilizácie týchto nákupov. Program nebol síce využitý, avšak ako vidno slová zatiaľ stačili. Druhým faktom je to, že pohľadávky Bundesbanky v systéme TARGET 2 poklesli o 95 mld. euro a kombinované záväzky Talianska, Španielska, Grécka, Írska a Portugalska v rámci TARGET 2 rovnako poklesli o 87 mld. euro, keď kulminovali v auguste 2012. Inými slovami občania krajín periférie prestali vyberať peniaze z bánk v ich krajinách a prestali ich vkladať do Nemecka, či Luxemburska. Aj keď sa môže zdať, že je vlastne všetko v poriadku, nezabúdajme na to, že napr. priemyselná produkcia v Nemecku a Francúzsku klesá už 10 mesiacov po sebe, ceny nehnuteľností v EU sa pomaly prepadajú a najhoršie je na tom, asi Španielsko. To neznamená nič inšie len to, že ich banky budú potrebovať ďalšie peniaze na svoju reštrukturalizáciu. No a najhorším údajom Európy je jej nezamestnanosť. Tá sa neustále zvyšuje od roku 2008 a dnes je na úrovni 10,7 % (EU27), resp. 11,8% (Euro zóna). Nezamestnanosť mladých je ďalším problémom. Podľa Eurostatu je celková miera nezamestnanosti v EU 27 na rekordnej úrovni 23,7%, resp. 24,4 % v eurozóne. V Grécku nepracuje až 57% mladých, v Španielsku 56%, v Taliansku 37%, Slovensku 35,8% a Francúzsku 27% mladých ľudí pod 25 rokov. Vidíte teda nejaké zlepšovanie sa? Ja moc nie.
Zdroj: Zerohedge.com
Bude malý Cyprus zodpovedný za pád eura? Nemyslím si. Avšak sledovať ostatnú situáciu okolo tejto krajiny je zaujímavé. Cyprus nevyhnutne potrebuje záchranný balík. Avšak v Nemecku sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy o tom, že nemecký daňový poplatník nechce zachraňovať cyperské banky. Prečo? Cyprus je totižto považovaný za daňový raj, ktorí využívajú podľa slov predstaviteľov nemeckej ľavice viacerí oligarchovia z rôznych krajín, aby sa vyhýbali daniam. Politici preto nechcú použiť peniaze ľudí na záchranu tých, ktorí sú bohatí a ktorí sa vyhýbajú daňovým povinnostiam. Osobne si myslím, že nakoniec sa Cyprus zachráni, avšak na konci vyjednávania o podmienkach pomoci už daňovým rajom nemusí byť. Jedine, že by vyjednávači rovnako využívali služby cyperských bánk.
Minulý týždeň sme zverejnili výsledky Indexu ekonomickej slobody. Hong Kong, Singapure, Austrália, Nový Zéland a Švajčiarsko je 5 najslobodnejších ekonomík. Zaujímavé je, že v prvej desiatke sa z krajín EU ocitlo len Dánsko, avšak medzi TOP 20 je už 8 krajín EU, medzi nimi Švédsko i Nemecko. Slovensko bolo tento rok na mieste 42.
Ak si stále myslíte, že centrálne banky sú úplne nezávislé entity, pozrite sa prosím do Japonska. Bank of Japan (centrálna banka) je údajne veľmi blízko dohode s vládou o 2% permanentnej inflácii a cielenia nominálneho HDP, vzhľadom na to, že sa jej vláda vyhrážala zmenou zákona o banke. Za dva týždne uvidíme presnejšie, čo z tohto vyjednávania vzíde. Očakáva sa však vyhlásenie BoJ v kontexte ďalšieho uvoľňovania monetárnej politiky. Jedno je však isté. Menové vojny (umelé a cielené oslabovanie mien s cieľom podporiť vývoz) sa začínajú zintenzívňovať.
USA je stále v pasci dlhového stropu. Obe strany – Republikáni i Obamova administratíva nechcú zatiaľ ustúpiť. Republikáni požadujú nižšie výdavky a navrhli, že za každý dolár, o ktorý sa zvýši dlhový strop, sa znížia rovnako výdavky. Obama vidí riešenie skôr vo zvýšení daní pre bohatých. Niektorí demokrati dokonca navrhli vyraziť platinovú mincu, ktorej nominálna hodnota mala byť 1 bilión USD, ktorú malo ich ministerstvo financií uložiť na svoje účty do FEDu, ktorý by vytvoril peniaze a vláda by mohla naďalej realizovať svoje výdavky v rovnakej miere ako doteraz. Nechcem komentovať daný nápad, ktorý je možno proti-ústavný a je v princípe rovnakým opatrením, aké už dnes FED realizuje v podobe politiky QE s rovnakým koncom – úplnou monetizáciou vládneho dlhu. Daná informácia je skôr zarážajúca z iného hľadiska. V USA sa inými slovami vlastne dlhšie a otvorene hovorí o tom, ako nesplatiť to, čo si táto krajina požičala. A to je podľa môjho názoru nebezpečné.
Matúš Pošvanc