Tento týždeň bol zverejnený Index ekonomickej slobody. Slovensko sa umiestnilo na 57 mieste, o 15 priečok nižšie ako minulý rok. Za týmto nedobrým výsledok stálo hlavne zavedenie nových daní, zákonník práce a pomalý justičný systém. Slovensko sa tak zaradilo medzi ďalších 59 krajín, ktorých ekonomická sloboda klesla. Na strane druhej z globálneho hľadiska sa situácia vylepšuje a rok 2014 zaznamenal celosvetovo najvyššiu ekonomickú slobodu za ostatných 20 rokov.
Najslobodnejšie ekonomiky sú Hong Kong, Singapur, Austrália, Švajčiarsko a Nový Zéland. Avšak až 65 % populácie zeme žije v ekonomicky neslobodných krajinách a to hlavne kvôli tomu, že žijú v Indii a Číne, ktoré sa umiestnili na nižších priečkach. Prekvapením, avšak nie až tak veľkým, je USA. Tie v rebríčku kedysi obsadzovali popredné miesta, dnes sú dvanáste a klesajú ďalším rokom. Dôvodom je preregulovaný systém zdravotníctva, financií, či energetický sektor, rastúci dlh a rastúce vládne výdavky.
Zvýšiť ekonomickú slobodu sa dá prostredníctvom realizácie reforiem, ktoré znížia vplyv politiky na rozhodnutia jednotlivcov. Tento hlas však veľa krát v Európe nepočujeme. Výnimkou býva niekedy Británia. Rovnako sa ozvala minulý týždeň, keď kancelár George Osborne vyhlásil, že pokiaľ sa nebudú reformovať európske inštitúcie, Veľká Británia z únie vystúpi. Vyhlásil, že „je to tento pretrvávajúci status quo, ktorý odsudzuje Európanov ku kríze a pokračujúcemu ekonomickému poklesu.“ Zároveň volal po zefektívnení trhu práce v EU, ktorý sa podľa jeho slov stáva výrazne preregulovaný a nekonkurenčný voči ázijským ekonomikám. Už sa teším, ako sa budú meniť zákonníky práce v krajinách ako je Francúzsko, či Španielsko.
ECB vyhlásila minulý rok, že by sa mali prijať tvrdšie pravidlá pre stres testy pre finančné inštitúcie. To bolo minulý rok. Ale už začiatkom toho sa objavujú informácie, že ECB uvažuje práve o zmiernení kapitálovej primeranosti bánk z 8 na 6 % a dokonca niektoré zdroje potvrdili, že sa uvažuje aj nad nižším číslom ako je 6%. Tak uvidíme, či nebudú plánované stres testy iba fraškou. Na strane druhej sa ECB snaží zaviesť jednotné pravidlá pre porovnávanie zlých dlhov, vzhľadom na to, že ich definícia je rôzna a vyplýva z rôznych národných pravidiel. To neumožňuje v rámci európskeho finančného systému porovnávať kvalitu dlhov. Cieľom ECB je zadefinovať zlé dlhy ako všetky úvery, dlhové cenné papierov, finančné záruky a iné záväzky, ktoré sú po lehote splatnosti viac ako 90 dní. Tak to vyzerá, že nakoniec to môže byť s európskym finančným systémom ešte horšie, ako sme si dodnes mysleli.
Švajčiarsko ešte v decembri 2012 oznámilo, že by bolo rado finančným centrom pre výmenu čínskeho renminbi, s tým, že dnes konkuruje finančným centrám vo Frankfurte, Londýne a Paríži. Avšak nedávne podpísanie dohody o voľnom obchode medzi krajinou a Čínou ho začína mierne favorizovať pred ostatnými. Cieľ Číny začína byť zjavný. Renminbi nahradí americký dolár ako rezervnú menu. To súvisí i s hromadením zlata čínskymi orgánmi. Avšak Čína má zásadnejší problém, ktorý sme už viac krát spomínali. Tak ako centrálna banka Číny komplikuje podmienky pre vytváranie nových úverov a uvaľuje na finančné domy vyššie reštrikcie, podniky sú nútené získavať úvery z tzv. systému šedého bankovníctva. Tam sú zároveň vyššie úroky, ktoré predražujú podnikateľské aktivity. Nič nové, keby tento týždeň najväčšia čínska banka Industrial and Commercial Bank of China nevyhlásila, že nemá v pláne zachraňovať investorov, ktorí investovali do mimo súvahového finančného produktu „Credit Equals Gold #1 Collective Trust,“ ktorému koncom januára vyprší splatnosť a ktorý zaznamenal stratu 492 miliónov USD. V prípade, že tento produkt naozaj krachne, bude prvým testom stability čínskeho finančného systému. Uvidíme na konci mesiaca.
Keďže sme už USA spomínali vyššie, môžeme ukončiť dnešný komentár vtipným protirečením si prezidenta FEDu z Atlanty Dennisa Lockharta, ktorý neváhal v diskusii po svojej prednáške vyhlásiť, že “jednou z najsprostejších vecí, ktoré môže dnes centrálny bankár urobiť, je komentovať akciové trhy,“ aby v nasledujúcej otázke nepovedal, že „akciové trhy dnes určite nie sú v bubline.“ Nuž, aj majster tesár sa utne, a ono je niekedy lepšie si zahryznúť do jazyka.
Matúš Pošvanc