Štatistický úrad potvrdil, že rast slovenskej ekonomiky sa začal mierne zrýchľovať.  Aktuálna vyhliadka ministerstva financií na budúci rok nám navyše sľubuje rast o ďalších 2,2 percenta. Na otváranie šampaňského však môže byť priskoro. Napokon, aj odhad z minulého septembra, na ktorom bol postavený tohtoročný rozpočet sa ukázal ako predčasný optimizmus. Pôvodných 2,1 percenta sa postupne zredukovalo len na aktuálnych 0,5.

Pravdou je, že pozícia Slovenska sa do značnej miery odvíja od aktuálnej situácie u našich obchodných partnerov na Západe. To však ešte neznamená, že by sme mali sedieť so založenými rukami. Horšie ako nerobiť nič už môže byť jedine  „zachraňovanie“ situácie zvýšením daní, odvodov a novými nezmyselnými reguláciami. Skrátka, keď to ide s vlasťou z kopca, vždy sa nájde niekto, kto cíti potrebu sadnúť si za volant a riadne šliapnuť na plyn.

Aby toho nebolo málo, spomedzi ďalšej série takýchto opatrení zaváňajú dodatočnou byrokraciou pre firmy najmä aktuálne plány na „efektívnejší výber daní“. Paradoxom je, že aj tradične ľavicovo orientované severské krajiny sa rozhodli ísť presne opačnou cestou a svojim podnikateľom v čase krízy pomôc tým, že im dane naopak znížia. Našou konkurenciou však nie je Švédsko, ani Dánsko, či Fínsko, ale práve „nové“ krajiny EÚ. Ani v porovnaní s nimi to nevyzerá radostne.

Problémy, ktorým Európa čelí, navyše ešte ani zďaleka nie sú zažehnané a smelé politické vyhlásenia o konci krízy prichádzajúce z Bruselu s tým nič nespravia. Stále je preto možné, že sľubované svetlé zajtrajšky sa opäť odsunú niekam do budúcnosti. Pozitívnou správou však je, že sa s nimi aspoň počíta. Zatiaľ.

Tomáš Púchly

Autor je redaktor analytického oddelenia Hospodárskych novín a Senior Fellow Nadácie F. A. Hayeka