Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti IMD je Slovensko 47. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 60 hodnotených krajín
Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 58 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2013 (World Competitiveness Yearbook – WCY). Zverejnenie a prípravu slovenskej správy o konkurencieschopnosti ekonomiky podporila nadácia Friedrich Neumann Stiftung (http://www.freiheit.org).
V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 60 krajín sveta (tento rok bolo pridané Lotyšsko), vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.
Umiestnenie na prvých štyroch priečkach ročenky konkurenčnej schopnosti krajiny sa zmenilo len mierne a najlepší si len vymenili svoje miesta. USA boli tento rok prvé, nasledované Švajčiarskom, Hong – Kongom a Švédskom. Pozíciu svetových lídrov v konkurencieschopnosti potvrdili okrem nich i Singapur, Nórsko či Kanada. V prvej desiatke sa umiestnili ešte Spojené arabské emiráty, Nemecko a Katar.
USA i napriek svojmu obrovskému dlhu ostáva naďalej v centre pozornosti, ako vysoko konkurencieschopná ekonomika vzhľadom na svoju ekonomickú silu, dynamiku jej podnikateľského sektora a kapacity pre inovácie. Najviac konkurencieschopné ekonomiky v Európe sú Švajčiarsko, Švédsko a Nemecko, ktoré patria medzi krajiny s finančnou disciplínou a sú zároveň pro-exportne orientované. Naopak, na chvoste rebríčka sa spomedzi hodnotených krajín umiestnila rovnako ako vlani Venezuela, tento rok pred Argentínou.
Medzi stabilné krajiny s vysokou mierou konkurencieschopnosti patria dlhodobo USA, Singapur, či Kanada, čo je spojené s dlhodobou zameranosťou krajín na rozvoj technológií, vzdelávanie a investície do infraštruktúry.
V Európe možno z dlhodobého hľadiska hovoriť o úspešných modeloch Švajčiarska, Švédska, či Nemecka, ktoré sú zamerané na export, priemyselnú výrobu, diverzifikáciu ich podnikateľského sektora, fiškálnou zodpovednosťou, či podporu malého a stredného podnikania.
Medzi neúspešné modely z dlhodobého hľadiska môžeme zaradiť modely Veľkej Británie, či Francúzska, ako aj krajiny ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko, či Grécko strácajú svoju konkurencieschopnosť hlavne vzhľadom na ne-diverzifikáciu svojho priemyslu, či nekontrolované verejné výdavky.
Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 47 mieste spomedzi 60 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska ani nezlepšilo ani nezhoršilo.
V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Poľskom (33), ktoré je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktoré si v tomto roku polepšilo o jednu priečku. Ďalej je za Českou republikou, ktorá je na 35. Priečke, pričom si opätovne pohoršila o 2 priečky. Slovensko sa tento rok umiestnilo tesne pred Maďarskom, ktoré je na 50. priečke. Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30 miesto), čo sa nám vôbec za ostatné roky nepodarilo udržať.
Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 16. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka WCY. Naopak, pomerne zle si z postkomunistických krajín vedú Rumunsko, (55), Bulharsko (57), či Chorvátsko (58). Suverénom najväčších problémov sú v tomto roku považované Argentína a Venezuela. Oproti minulému roku si polepšilo o pár priečok i Grécko, ktoré sa však stále spamätáva z krízy.
Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä:
a) zlepšenie efektívnosti verejnej správy,
b) zníženie korupcie a zvýšenie transparentnosti,
c) znovunastolenie dôveryhodnosti v justíciu,
d) zlepšenie efektívnosti vzdelávania a nakoniec
e) podpora inovácií a výskumu,
f) či zvýšenie flexibility na trhu práce.
Medzi ďalšie výzvy je možné opäť zaradiť potrebu znižovania regulačného a administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku.
Graf: Vývoj umiestnenia vybraných krajín v rebríčku konkurencieschopnosti
Zdroj: World Competitiveness Yearbook 2007-2013
Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989 (tento rok je to 25 výročie publikovania indexu), porovnáva a hodnotí 327 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dve tretiny dát predstavujú „tvrdé“, objektívne údaje, ako napríklad štatistiky o každej krajine, a sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií. Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov v indexe boli získané na základe prieskumu u viac než 4460 topmanažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer sedemdesiat riaditeľov a vedúcich pracovníkov súkromných podnikov.
Medzi najdôležitejšie objektívne faktory, obsiahnuté v indexe, sa radí porovnávanie úrovne hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších. Top manažéri významných podnikov ďalej v prieskume verejnej mienky hodnotili úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných.
Všetky údaje pre výpočet indexu sú spracúvané a hodnotené na päťročnej báze, vrátane odhadov budúceho vývoja niektorých z nich.
Najlepšie a najhoršie hodnotenými kritériami v prípade Slovenska boli v štyroch hodnotených oblastiach nasledovné:
