Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti IMD je Slovensko 55. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 63 hodnotených krajín. Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2018 (World Competitiveness Yearbook – WCY).
V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 63 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.
Prvú priečku v roku 2018 ovládli Spojené štáty americké. Na druhom mieste sa umiestnil Hongkong a Singapur na treťom mieste, pričom oproti minulému roku z prvej trojky vypadlo Švajčiarsko. Na ostatných miestach prvej desiatky sa umiestnili Holandsko, Švajčiarsko, Dánsko, Spojené arabské emiráty, Nórsko, Švédsko a na desiatom mieste Kanada. Na prvých priečkach sa tak udiali v tomto roku väčšie zmeny. Hongkong stratil po dvoch rokoch miesto na čele rebríčka. Rovnako Švajčiarsko po dvoch rokoch kleslo z druhej pozície. Singapur si naopak udržal svoje miesto a skončil na 3. pozícii. USA naopak po dvoch rokoch získali späť svoje prvenstvo, o ktoré prišli posledné dva roky. Za návrat Spojených štátov na prvú priečku môže najmä ich sila v rámci ekonomického vývoja (1. miesto) a infraštruktúry (1. miesto). Na druhej strane Hongkong sa drží na popredných miestach vďaka efektívnosti vlády a podnikov. V obidvoch týchto kategóriách si drží prvé miesto. V prvej desiatke zostalo viacero krajín z minulého roku. Holandsko (zlepšenie o 1 miesto), Dánsko (zlepšenie o 1 miesto), Luxembursko (zhoršenie o 3 miesta) Švédsko (bez zmeny), Spojené arabské emiráty (zlepšenie o 3 miesta). Z prvej desiatky vypadlo okrem Luxemburska aj Írsko (zhoršenie o 6 miest). Napriek tomu, že Hongkongu a Singapuru sa dlhodobo darí, celkovo bol vývoj ázijských krajín oproti minulému roku zmiešaný. Na jednej strane je vidieť mierne zlepšenie v prípade Malajzie (22. miesto), Japonska (25. miesto), Južnej Kórey (27. miesto) a Indie (44. miesto). Na druhej strane mierne zhoršenie nastalo v prípade Taiwanu (17. miesto), Thajska (30. miesto) a Indonézie (43. miesto). Index odhalil aj skokanov roku 2018. Konkrétne si polepšili Slovinsko (z 43. na 37.), Portugalsko (z 39. na 33.), Rakúsko (z 25. na 18.) a Čína (z 18. na 13. miesto). A rovnako aj skokanov v negatívnom zmysle, čiže krajiny s najväčším prepadom. A to Nový Zéland (z 16. na 23.) a Írsko (z 6. na 12.). V prípade Latinskej Ameriky je Čile jediná krajina mimo spodnej dvadsiatky, pričom sa umiestnila na 35. mieste (rovnaká pozícia ako minulý rok). Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 55. mieste spomedzi 63 hodnotených krajín.
V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o 4 miesta. V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (29.), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku pohoršila o jednu priečku. Ďalej je za Poľskom, ktoré je na 34. priečke, pričom sa medziročne zlepšilo o 4 miesta. Slovensko sa dokonca tento rok umiestnilo až za Maďarskom až o 8 miest, pričom Maďarskom je na 47. priečke (čo je zlepšenie o päť miest). Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám za ostatné roky nepodarilo udržať.
Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 18. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka WCY (minulý rok bolo na 25. mieste). Z postkomunistických krajín zlepšenie zaznamenali aj Slovinsko (37. miesto z 43.), Bulharsko (48. miesto z 49.) a Ukrajina (59. miesto z 60.). Posledné tri miesta zaznamenali Chorvátsko, Mongolsko a Venezuela.
Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä:
a) Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov
b) Vysoké administratívne zaťaženie podnikov
c) Výzva v podobe nadchádzajúcej digitalizácie podnikov na Slovensku
d) Vysoké náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov
e) Absencia reforiem vo vzdelávaní a verejných službách
Porovnanie krajín V4 a Rakúska (hlavný konkurenčný región)
Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 346 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dve tretiny dát predstavujú „tvrdé“, objektívne údaje, ako napríklad štatistiky o každej krajine, a sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií. Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov v indexe boli získané na základe prieskumu u viac než 6200 top manažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer sedemdesiat riaditeľov a vedúcich pracovníkov súkromných podnikov.
Medzi najdôležitejšie objektívne faktory, obsiahnuté v indexe, sa radí porovnávanie úrovne hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších. Top manažéri významných podnikov ďalej v prieskume verejnej mienky hodnotili úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných. Všetky údaje pre výpočet indexu sú spracúvané a hodnotené na päťročnej báze, vrátane odhadov budúceho vývoja niektorých z nich.
Otázky a odpovede
Aktuálny trend. Súčasná scéna konkurencieschopnosti krajín aplikovaná na Slovensko je o hľadaní rovnováhy medzi:
• expanziou výdavkov štátu a hospodárskym rastom
• dlhodobou udržateľnosťou verejných financií a sociálnou politikou
Najlepšia prax. USA sa vrátilo na prvé miesto vďaka: prvenstvu v oblasti ekonomickej výkonnosti a tiež v oblasti infraštruktúry.
Európa: Medzi najlepšie krajiny Európy patria Švajčiarsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Švédsko. Tieto krajiny sú na popredných priečkach najmä vďaka efektívnosti podnikov a infraštruktúre, avšak významný vplyv na umiestnenie mala aj efektivita vlády.
Dlhodobý model úspechu (Hongkong, Švajčiarsko): Švajčiarsko príkladom v oblasti efektivity vlády a infraštruktúry, avšak rovnako dobré umiestnenie aj v rámci efektivity podnikov. Hongkong, ako príklad predovšetkým v efektivite podnikov a efektivite vlády.
Zlaté predpoklady konkurencieschopnosti:
1. diverzifikovaná exportná výroba,
2. solídna infraštruktúra,
3. investície do vzdelávania,
4. životaschopné MSP,
5. fiškálna disciplína,
6. sociálna súdržnosť
Kto si najviac polepšil a čo sa tam stalo?
Slovinsko: Hlavnými dôvodmi veľkého posunu Slovinska sú zlepšenia v rámci situácie domácej ekonomiky a zlepšenia v oblasti rozpočtu. Slovinsko sa tiež výrazne zlepšilo v oblasti medzinárodného obchodu, zamestnanosti. Okrem toho došlo k zlepšeniu manažérskych prístupov a skvalitneniu základnej infraštruktúry.
Portugalsko: Výrazný nárast Portugalska sa dá pripísať najmä rastu hospodárskej aktivity prepojenému s pozitívnejším vnímaním efektívnosti verejných inštitúcií prostredníctvom vyššej transparentnosti vlády. Z hľadiska základných faktorov sa Portugalsko zlepšilo najmä v oblasti efektívnosti podnikov. Skok o 21 miest zaznamenala krajina v rámci trhu práce, 10 miest v oblasti financií, 11 miest v oblasti manažérskej praxe a 13 miest v rámci postojov a hodnôt podnikateľov.
Rakúsko: Rakúsko sa zlepšilo v rebríčku vďaka ekonomickému rastu, znižovaniu miery zadlženia a vyššej miere podnikateľskej produktivity. Rakúsko sa zlepšilo o vyše štyridsať miest v oblasti medzinárodných investícií. Napriek tomu má slabiny v daňovej oblasti.
Ktoré štáty si najviac pohoršili a vplyvom čoho?
Írsko: Írsko zaznamenalo významnejší pokles vplyvom poklesu výkonnosti ekonomiky, zhoršeniu daňovej politiky a tiež stavu financií. V neposlednom rade sa Írsko tiež výrazne zhoršilo v kvalite základnej infraštruktúry.
Nový Zéland: Nový Zéland sa zhoršil o sedem miest najmä vďaka výraznému zhoršeniu efektivity podnikov. Krajina zaznamenala zhoršenie produktivity a efektívnosti, trhu práce, financií a manažérskych praktík. Okrem toho sa zhoršila aj v oblasti technologickej infraštruktúry.
Prečo sú Poliaci, Česi a tiež Maďari lepší ako my?
V rámci krajín V4 sa Slovensko výrazne zhoršilo v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré buď výrazne zlepšili svoje postavenie alebo si ho zachovali. Významný pokrok zaznamenalo Poľsko, ktoré stúplo o 4 priečky na 34. miesto. Hlavnú zásluhu na tomto postupe malo zvýšenie exportu komerčných služieb a zlepšenie krajiny z hľadiska manažmentu vládneho dlhu. Najviac si Poľsko polepšilo v rámci výkonu ekonomiky, medzinárodného obchodu ako aj úrovne cien. Po dlhej dobe sa pred Slovensko dostalo aj Maďarsko, ktoré sa zlepšilo o päť miest na 47. priečku. Za postup Maďarska v rebríčku môže najmä zlepšenie situácie v efektívnosti vlády, najmä v oblasti verejných financií, daňovej politiky a inštitucionálneho rámca. Maďarsku pomohlo najmä zníženie dani z príjmu právnických osôb a celkové zvýšenie produktivity. Výrazné zlepšenie prišlo aj v oblasti domácej ekonomiky a mierne zlepšenie v oblasti základnej infraštruktúry.
Česko: Krajina sa zhoršila o jedno miesto a v roku 2018 skončila na 29. mieste. V prípade vývoja ekonomiky, či vládnej efektívnosti sa situácia výrazne nemenila, dokonca Česká republika v týchto oblastiach mierne rástla. Za negatívnym posunom je zhoršenie v oblasti infraštruktúry. Česká republika si pohoršila najmä v oblasti vzdelávania a základnej infraštruktúry.