Haiya je meno pre najväčší hurikán všetkých čias, ktorý sa prehnal cez Filipíny. Podľa expertov sa jedná o najsilnejšiu búrku v histórii meraní a na Filipínach je postavených len niekoľko budov, ktoré silu vetra údajne vydržia. Tieto prírodné katastrofy poznáme celkom dobre. Avšak existujú aj iné katastrofy, ktorých vietor sa ešte len pomalinky dvíha. Tie sú spôsobované zásahmi niektorých plánovačov do ekonomiky. Medzi ne môžeme pokojne zaradiť i súčasné monetárne politiky. Tie sú inak priamym dôkazom toho, že sa od roku 2008 nič nezmenilo a žiadna kríza sa nezažehnala. Inak by boli úrokové miery centrálnych bánk na úplne iných úrovniach. Vyššie. Ako sme písali minulý týždeň ECB sa rozhodla nakoniec znížiť základné úrokové miery o 25 bázických bodov a prezident banky vyhlásil, že ich plánujú držať na týchto historických minimách dlhší, vopred neurčený, čas. Hlavnými dôvodmi je stále vysoká miera nezamestnanosti a ECB očakáva, že euro zóna bude čeliť dlhodobejšej nízkej miere inflácie, ak nie aj deflácie. Bank of England svoju politiku nezmenila. Avšak do menových vojen vstúpila Česká národná banka. Tá síce ponechala úrokové miery nezmenené, avšak vyhlásila, že bude intervenovať v prospech kurzu koruny, ktorú chce zachovať na úrovniach okolo 27 CZK.

“Dnes nám velí jediná krajina: Nemecko” vyhlásil Romano Prodi tento týždeň. To, čo však Európa podľa neho potrebuje je, aby ECB zabezpečila svoj cieľ inflácie na úrovni 2 %. Prodi tvrdí, že Taliansko sa nachádza v problémoch práve pre nízku mieru inflácie, resp. že je chytené v deflačnej pasci. Aj keď má Taliansko primárny rozpočtový prebytok, jeho výška dlhu voči HDP rastie, vzhľadom na to, že nominálny rast HDP nie je dostatočný. Prodi volal tiež po tzv. Latino bloku (Taliani, Španieli, Francúzi, Portugalci), ktorý by bol proti Nemecku, ktoré je podľa neho priam posadnuté nízkou mierou inflácie, ako teenager posadnutý sexom. Tieto názory samozrejme neprekvapujú, pretože Taliani boli vždy zvyknutí pred prijatím Eura, oslabovať svoju menu. Preto bola nemecká marka aj kvalitnejšou menou ako talianska líra. Avšak čo je dôležité je to, že hlasy po vyššej inflácií a zásahoch centrálnych bánk čoraz viac silnejú. Vyzerá to tak, že vyššia inflácia v Eurozóne raz bude; my len dúfajme, že neskončí s predložkou „hyper“.

V Grécku sa opätovne protestovalo. Klasicky. Odbory paralyzovali krajinu na 24 hodín. Protesty boli motivované novými rozhovormi medzi veriteľmi a gréckymi predstaviteľmi, kedy sa odbory obávajú, že vláda pristúpi k ďalším škrtom, prepúšťaniu vo verejnom sektore a znižovaniu platov a penzií. Samozrejme sú proti privatizácií. Inými slovami stará pesnička, ktorú budeme počuť pravdepodobne ešte veľa krát.

Čínsky premiér Li Keqiang vyhlásil minulý týždeň, že krajina potrebuje minimálne 7,2 % rast HDP, aby  dokázala vytvoriť 10 miliónov pracovných miest ročne. Tie sú potrebné pre udržanie zamestnanosti, čo je jednou z hlavných priorít Číny. Zároveň sa obáva inflačných tlakov v krajine, pričom varoval pred ďalším uvoľňovaním monetárnej politiky. Už dnes je výška zadlženosti Číny viac ako 100 biliónov yuanov, čo je dvojnásobok ekonomiky krajiny. Nový prísun peňazí môže mať podľa neho veľmi negatívny dopad na infláciu, ktorá je nočnou morou politických predstaviteľov Činy. Nečudo. Nahnevať miliardu ľudí naraz je nebezpečnou hrou. Tieto vyhlásenia boli deklarované už pred dvoma týždňami, avšak do médií sa dostali až tento týždeň. Čínu totižto čaká zasadanie pléna komunistickej strany, kde sa očakáva ohlásenie viacerých reforiem. Či už deregulácie priemyslu, finančná liberalizácia, či reformy v oblasti vlastnenia pôdy, či privatizácia niektorých podnikov. Každopádne je cieľ 7,2 % HDP veľmi ambiciózny, hlavne ak si uvedomíme, že už dnes má Čína problémy s falšovaním ekonomických dát a súčasný rast sa odhaduje tak na 5 %.

Údaje z trhu práce v USA výrazným spôsobom prekvapili. Očakávania boli na úrovni okolo 120 tisíc nových pracovných miest, avšak výsledok bol skoro dvojnásobný vo výške 204 tisíc pracovných miest. Miera nezamestnanosti sa zvýšila na úroveň 7,3 % zo septembrových 7,2 %. Bude to znamenať, že FED zmení svoju politiku nákupu dlhopisov v najbližšom období. Ako trefne poznamenala banka UBS, FED sa dnes ocitol v pasci a čelí dvojitému riziku. Po prvé, ak by sa rozhodol znížiť mieru nákupov dlhopisov, znamenalo by to nervozitu na trhoch a mohlo by to spôsobiť globálnu reakciu naprieč všetkými druhmi aktív. Samozrejme s negatívnym dopadom na ekonomiku. Na strane druhej, ak bude pokračovať v politike nákupov dlhopisov, tak bude ďalej nafukovať bublinu v investičných aktívach, ktorá môže eventuálne prasknúť a spôsobiť rozsiahle ekonomické škody. No. Tak si môžete klasicky vybrať. A možno uvidíme v januári úplne iný scenár. Ani obmedzenie nákupu, ani ponechanie nákupu. Ale naopak zvýšenie nákupov dlhopisov. Kto vie?

Matúš Pošvanc

Článok vyšiel na hnonline.sk 11. novembra 2013