Rok 2014 bol plný politických udalostí, ktoré vo výraznej miere hýbali slovenskou a európskou politikou. Okrem troch volieb, vrátane jedných európskych, ktoré výrazne posilnili euroskeptické a extrémistické strany v rámci Európskeho parlamentu, sme mohli videť aj výrazné politické turbulencie na Ukrajine, ktoré dotlačili Európsku úniu k ekonomickým sankciám a vyhroteniu politickej situácie vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi. V eurovoľbách zažili výrazný pokles všetky štyri veľké frakcie (Ľudovci, Socialisti, Konzervatívci aj Liberáli), ktoré spolu stratitli až 115 kresiel, čo v najväčšej miere využila extrémna ľavica v Španielsku, Grécku, Taliansku aj Írsku, a zároveň tiež britský UKIP, francúzsky Národný front a grécky Zlatý úsvit. Samotný rast popularity týchto strán je v niektorých prípadoch významný nie len z hľadiska európskej politiky, ale aj domáceho ekonomického smerovania vo viacerých z týchto krajín.
Koniec roka však priniesol isté ukľudnenie situácie na európskom aj slovenskom poli, najmä po neúspešnom referende o škótskej samostatnosti a čiastočnom upokojení situácie na východe Ukrajiny. Zdanlivo pokojná situácia však môže byť len povestným tichom pred búrkou. Tak by sa dalo nazvať pokojné obdobie decembra a začiatku januára, ktoré však v sebe skrýva viacero možných hrozieb v blízkej budúcnosti. Tých búrok totiž v roku 2015 môžeme čakať viacero. Prvú nám môžu pripraviť grécki voliči, ktorí si budú voliť nový parlament už 25. januára. V nich si podľa prieskumov pripíše víťazstvo radikálne ľavicová Syriza, ktorej program má zahŕňať dohodnutie nových podmienok záchranného balíčka s Európskou úniou, vrátane snahy o odpustenie minimálnej jednej polovice dlhu, zrušenie obmedzení gréckych výdavkov a zavedenie nových daní na grécku oligarchiu.
Paradoxne samo Grécko môže týmto prístupom krátkodobo profitovať, ak sa dokáže „zbaviť“ svojich záväzkov a zároveň tým získa na istý čas priestor na financovanie plánovaných zvýšených výdavkov. Avšak napriek tomu, že tento program sa nedá presadzovať dlhodobo, jeho prípadný úvodný úspech môže byť veľkým problémom pre EÚ z hľadiska nárastu politickej popularity hnutí s podobným ekonomickým plánom napríklad v Taliansku, Španielsku alebo Francúzsku. Najmä Národný front Marine Le-Penovej je strana, ktorá môže zamiešať ekonomickým a politickým smerovaním druhej najdôležitejšej krajiny Európskej únie a eurozóny.
Druhou politickou búrkou pre Európsku úniu môžu byť voľby do parlamentu vo Veľkej Británií, v ktorej nárast popularity strany UKIP (UK Independence Party – Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva) pritlačil vládnucu konzervatívnu stranu k tomu, aby prisľúbila vypísanie referenda o zotrvaní v Európskej únií v prípade víťazstva v parlamentných voľbách, ktoré budú 7. mája 2015. Napriek nárastu podpory pre zotrvanie Veľkej Británie v Európskej únii za posledný rok, by toto referendum zrejme bolo veľmi tesné a prípadné vystúpenie z EÚ by mohlo mať pre jej budúcnosť ďalekosiahle následky nie len kvôli priamym dopadom tohto rozhodnutia, ale najmä kvôli tomu, že sa vystúpením Spojeného kráľovstva rozbije tabu ochodu z Európskej únie.
A toto sú len dve udalosti, ktoré môžu spôsobiť na európsom poli spôsobiť otrasy v roku 2015. Kľúčové bude tiež úspešné vyriešenie konfliktu na Ukrajine, ktorý aj napriek silným ekonomickým dopadom stále neprinútili Rusko k ukázneniu rebelov na východe Ukrajiny a odstúpeniu od anektovania Krymu. Európu a do veľkej miery aj Slovensko preto tento rok čaká veľa rizík, ktoré spolu s ekonomickými problémami, ktoré vidíme napríklad v podobe prudkého poklesu Eura, ktorého ďalší pokles sa dá ešte očakávať. Preto je toto ticho potrebné využiť na prípravu našej reakcie, ktorej účinnosť bude rozhodovať o našej budúcnosti. Útoky na kancelárie časopisu Charlie Hebdo v Paríži nám totiž už možno pripravili prvé nástrahu, ktorej sa musíme naučiť čeliť.
Martin Reguli