Tak sa to stalo. Recesia skončila. Rast eurozóny vo výške 0,3 % je za to považovaný. Ale nie tak rýchlo. Opatrný je i Mario Draghi, ktorý povedal, že treba byť veľmi, veľmi opatrný ohľadne vyhliadok na rast a rovnako treba sledovať i situáciu v Sýrii, ktorá môže podľa neho viesť ku geopolitickým rizikám. Základné úrokové miery ECB ostali nízke a rovnako sa rozhodla i Bank of England, ktorá pokračuje i v  politike nákupu dlhopisov vo výške 375 mld. libier mesačne.

Grécko musí sekať výdavky. Ako už počúvame viac týždňov, bude potrebovať ďalšie peniaze; minimálne 10 mld. euro. Zástupcovia Troiky sú však už značne nervózni. A nie je sa čo čudovať, keď počúvajú príhody, aká sa stala bývalému ministrovi pre administratívu Dimitrisovi Reppasovi, ktorého zachytili mikrofóny na tlačovej konferencii ako hovorí svoju kolegovi: „Keď prídu zástupcovia Troiky, vždy hovor len, áno, áno. To im stačí a oni potom odídu.“ Jednou z najväčších výziev je rovnako prepustenie zástupu verejných zamestnancov a stopnutie podpory viac ako 1000 štátnym organizáciám. Jednou z nich je napr. „Organizácia pre manažment vodných zdrojov v určitých oblastiach,“ ktorá má jedného zamestnanca a v skutočnosti nikto netuší, čo vlastne robí. Žeby sa niečo podobné dalo nájsť i na Slovensku?

27. augusta francúzska vláda predstavila dlho očakávaný návrh dôchodkovej reformy. Napriek pripomienkam odborov budú, zdá sa, odvody do dôchodkovej kasy navýšené o 0,3 bodu v roku 2017. Vláde totiž chýba 7,6 miliardy, ktoré potrebuje do roku 2020 nejakým spôsobom nájsť. Týmto spôsobom chce získať 4,4 miliardy. Firmám a zamestnancom tak bude ležať na pleciach ďalšie zvyšovanie. Olli Rehn, európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti, však upozornil, že ďalšie zvyšovanie môže vážne ohroziť ekonomický rast a vytváranie nových pracovných miest. Rovnaký názor má aj MMF, ktorý vyhlásil, že fiškálny tlak dosiahol vo Francúzsku svoj limit. Olli Rehn odporúča hlbšie a rýchlejšie štrukturálne reformy a viac odvahy v rámci dôchodkovej reformy. Zdá sa však, že francúzski politici si rady medzinárodných organizácií a Európskej únie neberú príliš k srdcu.

Aj my máme skúsenosti s riešením dier vo verejných financiách zmenou pravidiel v dôchodkovom systéme. Podobne k tomu pristúpili i v Poľsku, kde sa aktíva súkromných dôchodkových fondov presunú do štátneho fondu, čo zníži dlh krajiny voči HDP asi o 8 %. Zaváňa to znárodnením, ktoré však vláda popiera.

A ako sa hrá globálny poker? Celkom zaujímavý príklad sa stal minulý týždeň. Rusko súhlasilo s reštrukturalizáciou dlhu Cypru, ktorému znížilo úroky na 2,5 mld. pôžičku zo 4,5 % na 2,5%. Šľachetné gesto? Ani nie. Následne totižto cyperský minister zahraničných vecí Ioannis Kasoulides vyhlásil, že územie Cypru nebude v žiadnom prípade použité na žiadne vojenské aktivity voči Sýrii. I tak sa dá robiť politika a obhajovať svoje záujmy.

Patriť k európskemu obchodnému bloku alebo nie? To bola otázka pre Arménsko. Na prekvapenie sa arménsky prezident Serzh Sargsyan rozhodol pripojiť sa k obchodnému a politickému bloku s Ruskom, namiesto EU. Je to asi skôr politické riešenie. Na strane druhej, úprimne povedané, akceptovať všetky regulačné podmienky európskeho trhu, nie je rovnako med lízať.

Vyzerá to tak, že sa svet pomaly presúva do stavu, kedy budú existovať viaceré rezervné meny. Nebude to len dolár. Ďalší krok k tomu urobila Čína, ktorá sa podľa posledných správ chystá povoliť neobmedzené a slobodné obchodovanie svojej meny. Ozaj a ešte stále veríte, že Čína svoje ekonomické dáta nefalšuje? Tak vás asi zaujme to, že samotný Národný štatistický úrad Číny oznámil, že prišiel na prípad fatálneho falšovania dát. Malo sa to stať v čínskej provincii Yunnan. Tamojšia miestna vláda nútila firmy do vykazovania vyššej priemyselnej produkcie, ako bola skutočnosť. Audit zistil, že kým v roku 2012 vykázala provincia rast priemyselnej produkcie vo výške 6,34 mld. CNY, skutočnosť bola len na úrovni 2,82 mld. CNY. Čína je skutočne rozprávková krajina.

Plánovaný zásah USA v Sýrii je stále na radare médií a investorov. Komisia pre zahraničné vzťahy kongresu hlasovala za zákrok a použitie sily v Sýrii. Čína a Rusko sú však ostro proti zásahu voči Asadovmu režimu. Z toho vyplýva, že požehnanie bezpečnostnej rady OSN nebude. Uvidíme. Čísla z amerického trhu práce skončili pod očakávaniami, avšak miera nezamestnanosti klesla na 7,3 % (zo 7,4%). Zníži teda FEDu mesačné nákupy dlhopisov? Táto možnosť stále existuje, avšak dáta z trhu práce sa nevyvíjajú veľmi pozitívne. Na strane druhej sa rovnako objavujú vyhlásenia členov monetárnej komisie, ktoré sú úplne opačné. Napríklad prezident Mineapoliského FEDu Narayana Kocherlakota povedal, že FED by mal podporovať ekonomiku dokonca omnoho viac a nie menej. Všetko sa však dozvieme 17-18 septembra. Osobne si však myslím, že FED nákupy dlhopisov nestopne.

Matúš Pošvanc