Čo má kvetina tulipán spoločné s investovaním a ekonómiou? V prvom rade je tulipán komodita a ako taká môže byť predmetom obchodu. V 17. storočí sa tulipány, presnejšie ich cibuľky, stali v Holadsku predmetom biznisu a nie hocijakého. Špekulatívneho. Obchodovanie s tulipánmi sa stalo zárodkom obchodu s futuritami a napokon tulipány spôsobili taktiež rozkvet obchododvania na burze, ale aj prvý veľký finančný škandál v Európe.
Tulipány sa do Európy dostali z Turecka v polovici 16. storočia. V Európe sa stali populárne najma medzi vyššou vrstvou obyvateľstva, keďže boli vzácne a pomerne drahé. V Holadsku sa ich obľúbenosť rozšírila aj medzi stredné a nižšie vrstvy. Tulipány sa tam začali hromadne pestovať a dokonca sa vyšľachtili ich nové varianty a farby.
Tu si musíme vysvetliť prečo sa práve Holadsko stalo živnou pôdou pre obchodovanie s tulipánmi. V 16. storočí sa väčšina zámorského obchodu presunula zo stredozemia do štátov pri Atlantiku ako Portugalsko, Španielsko ale aj Holandsko. To sa rýchlo stalo námornou veľmocou s množtvom kolónií a zámorskými obchodmi. Amsterdam sa stal významným ekonomickým a finančným centrom Európy ale aj sveta. O jedinečnosti Holandska vo svete obchodu v tom čase svedčí aj to, že na jeho pôde bola založená prvá akciová spoločnosť na svete – East India Company v roku 1602 a prvá veľká banka – Amsterdamská obchodná banka v roku 1609. Navyše v Holadsku boli pomerne vysoké mzdy, vysoký ekonomický rast a dostatok voľného kapitálu. Jednoducho povedané: ekonomické podmienky na rozvoj ďalších foriem obchodu boli v Holandsku priaznivé.
Prečo sa však predmetom mánie stal práve tulipán? Táto kvetina bola, ako sme si spomenuli vyššie, veľmi známa medzi bežnými investormi, navyše to bola ľahko dostupná komodita a systém obchodovania s tulitánmi bol ľahko pochopiteľný aj pre neprofesionálnych obchodníkov.
Do roku 1634 sa s tulipánmi v Holandsku obchodovalo prevažne medzi ich milovníkmi a pestovateľmi. Obchod s nimi prerástol do špekulatívnej formy až keď sa do obchodovania zapojila stredná a nižšia vrstva obyvateľov, teda nie bežní investori. S cibuľkami tulipánov sa najprv obchodovalopo kusoch neskôr po košoch čiže sa mohli zapojiť aj chudobnejší, ktorí si zakúpili hoci iba jednu cibuľku. Na začiatku roka 1635 prichádzali z Francúzska do Holadska správy o zvyšovaní cien tulipánov. Tieto cenové šumy zapôsobili na sklon ľudí k davovej psychóze. Každý začal skupovať tulipány s vidinou, že ich čoskoro bude môcť predať za vyššiu cenu. Bežne kolovali príhody o štastlivcoch, čo mali zisk aj niekoľko tisíc florenov za par dní.
Potencionálni investori preto nechceli zostať bokom. Každý chcel rýchlo zbohatnúť a verilo sa, že investícia musí byť bezpečná, keď sa do nej zapojilo už toľko ľudí. Ceny tulipánov naozaj postupne rástli. Napríklad, za vzácne druhy tulipánov ako „Semper Octavian“ alebo „Semper Augustus“ sa ceny zvýšili až desaťnásobne a neskôr až 30násobne. Pre lepšie pochopenie výšky cien uvediem iba, že priemerný ročný vtedajší príjem sa pohyboval od 200 do 400 guldenov, dom stál okolo 300 guldenov a ceny niektorých cibuliek sa vyšplhali až na 900 guldenov a niekedy aj viac. Keďže kupujúci neboli vždy iba solventní obchodníci, ceny tulipánov sa uvádzali aj v tovare ako dobytok, nehnuteľnosti, nábytok atď.
Na začiatku rozvoja obchodu s tulipánmi bol tovar dodaný v krátkom čase po uzavretí obchodu. Neskôr, s rozširením obchodovanie a jeho rýchlosťou, sa menila aj jeho forma. Pestovatelia po čase predávali cibuľky, ktoré ešte nevypestovali, čiže predávali právo na ich kúpu v budúcnosti, teda na jar, čo je v dnešnom ponímaní opčný obchod. Vtedy to súčasníci nazývali obchod do vetra (wind trade). Kupujúci zase kupovali právo na kúpu tulipánov s vierou, že ceny opäť porastú a oni na rozdiele cien zarobia. Navyše, niektorí kupujúci kupovali cibuľky za tovar, ktorí nevlastnili, ale platili dlžobnými úpismi (zmenkami), ktoré mali splatnosť tiež v budúcnosti, teda na jar. Na vrchole bubliny (na jeseň roku 1636) sa v Holadsku o tulipánoch dennodenne diskutovalo. Holadské šaty, porcelán ale aj nábytok mali vzory tulipánov. Mnohí ľudia sa zadĺžili alebo predali celý svoj majetok, aby mohli špekulovať s tulipánmi.
S tulipánovou bublinou súvisel aj rozvoj nových metód obchodovania na burze ale aj vznik samotného slova burza. Jedna teória vraví, že slovo burza vzniklo počas tulipánovej mánie a bolo odvodené od miesta kde dochádzalo k uzatváraniu obchodov teda v dome šľachtickej rodiny rodiny Van Bourse. Na druhej strane E.Chancellor v knihe Devil take the Hindmost ( New York,1999) tvrdí, že burza vznikla z pomenovania Hotela des Bourse v Brugách, kde sa tiež schádzali dychtiví tulipánoví investori.
Čo sa týka samotných metód obchodovania s tulipánmi tie boli rôzne a postupne sa menili. Do roku 1636 sa s tulipánmi bežne obchodovalo na Amsterdamskej burze, ale tiež v Rotterdame alebo Haarleme. Ich ceny boli uvádzané v novinách a v burzových správach. Na kontrolu obchodu boli najatí úradníci a notári, ktorí dohliadali na uzavretie kúpno-predajnej zmluvy. Neskôr sa obchodovalo aj v prenajatých miestnostiach – v hostincoch nazývaných colleges. Tam si zainteresované strany už nerobili starosti s oficialitami ako bola prítomnosť notára. Pri týchto obchodoch v college sa používali niekoľko spôsobov uzatvárania obchodov.
Jedným z nich bolo používanie drevenných tanierov, na ktoré kupujúci písali ponúkané ceny a obchod sa bežne uzavrel súkromne medzi predávajúcim a kupujúcim priamym vyjednávaním, potom čo sa cena tulipánu priblížila k predstave vlastníka cibuľky. Pri tomto spôsobe nemal predávajúci možnosť aktívne ovplyvňovať cenu svojho tovaru.
Pri ďalšom type obchodovania boli počiatočné ceny stanovené predajcom ako na bežnej dražbe. Predávajúci bol však aktívny pri utváraní ceny tak, že ponúkal peňažné prémie pre dražiteľov, ktorí ponúkali najvyššie sumy. Po úspešne uzavretom obchode sa časť z vydraženej sumy minula na víno, tabák, čo patrilo k bontónu týchto krčmových obchodov.
Napokon s týmito obchodmi súviselo aj používanie dnes známej tzv. Holadskej dražby, pri ktorej sa začalo obchodovať s vysokými cenami tovaru a postupne sa cena znižovala až do momentu keď ju niekto bol ochotny zaplatiť.
Samozrejme, ceny tulipánov nemohli rásť donekonečna. Niektorí investori začali považovať ceny cibuliek za príliš vysoké, ale najmä neskúsenejší stále verili, že niekto vždy zaplatí za tulipány viac, ceny porastú a oni zarobia. Varovania holandskej vlády, ktorá tvrdila, že ceny tupipánov boli nadhodnotené v pomere k ich skutočnej hodnote neboli brané do úvahy. Naviac niektorí špekulanti sa hnevali na vládu, že šíri poplašné správy a viacerí štátni úradnici boli fyzicky napadnutí.
Prezieravejší investori sa už na konci roka 1636 začali zbavovať tulipánov. Ich ceny sa znižovali najprv pomaly, neskôr rýchlejšie. Dôvera v nákup bola oslabovaná, ale skutočná panika začala až začiatkom februára 1637, keď sa v Haarleme rozšírili správy o nepredajností tulipánov. V strachu pred stratou sa chcel každý zbaviť tulipánov čo najrýchlejšie. Za 6 týždňov ich ceny klesli o 90%. Nedodržiavanie podmienok zmlúv bolo bežné. Najmä kupujúci chceli byť zbavený záväzku voči predávajúcim, keďže sa blížila jar a s ňou aj splatnosť ich zmeniek. Centrálna holandská vláda spočiatku nechcela do týchto obchodov intervenovať. Radila obchodníkom, aby sa medzi sebou dohodli a stabilizovali ceny a tak zvýšili dôveru v tulipány alebo nechala riešenie problémov na lokálne vlády.
Tak napríklad mestská rada v Haarleme vyhlásila 7.marca 1637 všetky obchody uzavreté pred 30.novembrom 1636 za neplatné. Obchody po tomto dátume mali byť splnené vtedy, keď kupujúci zaplatil aspoň 10% z dohodnutej kúpnej ceny predajcovi. Snahu o riešenie prejavili aj samotní pestovatelia tulipánov, ale ich stretnutia z rôznych miest nepriniesli všeobecnú zhodu. Každý čakal na zásah centrálnej vlády.
V apríli bolo holadskou vládou navrhnuté moratórium na obchody s tulipánmi dokým sa situácia neukľudní. Nasledoval dekrét z 27. apríla 1637, kde vláda deklarovala, že cibuľky tulipánov majú byť považované za komodity a nie za investície. Preto sa s nimi malo obchodovať na báze komodít. Znamenalo to, že za tulipány sa malo platiť v hotovosti a nie zmenkami a zároveň holadske banky prestali akceptovať tulipány ako zálohy na požičky. Spory z nedodržania zmlúv sa aj naďalej mali riešiť na lokálnej úrovni. Každé holandské mesto tak hľadalo vlastné východiska. V meste Haarlem zaviedli moratórium na obchody s tulipánmi, ale napríklad šľachtici sa mohli zbaviť povinnosti kúpy nepredajných cibuliek ak zaplatili 4-5% z dohodnutej sumy a niektorí nezaplatili vôbec. V tom istom meste bola na začiatku roka 1638 zriadená komisia, ktorá mala riešiť jednotlivé sporné obchodné prípady. V máji toho istého roku sa prijal recept na riešenie sporov. Prijalo sa pravidlo, že keď kupujúci zaplatil aspoň 3,5% z ceny tovaru zmluva mala byť splnená a cibuľka tulipánu ostala predávajúcemu.
Napriek týmto opatreniam ceny tulipánov klesali aj naďalej. Napokon súd v Amsterdame rozhodol, že dlhy zo špekulácii nie sú dlhy podľa práva. Preto dlžníkov nemohol nikto nútiť splácať ich záväzky.
Na toto rozhodnutie doplatili najviac pestovatelia teda predávajúci, ale vlastne každý kto vlastnil tulipány v čase pádu ich ceny. Mnoho investorov, či už zo strednej alebo nižšej vstvy obyvateľstva ostalo po tulipánovej bubline zruinovaných, zadĺžených a zúfalých.
Tulipánový ošiaľ však nemal dopad iba na investorov, ale na celú holadskú ekonomiku. Niektorí historici tvrdia, že Holandsko sa spamätávalo z bubliny niekoľko rokov. Keďže mnoho malých a stredných podnikateľov skrachovalo, dane sa neplatili na čas, ak vôbec a tak aj štátna pokladňa utrpela ujmu. Z toho vyplýval nedostatok financií na udržiavanie holadského vojska a loďstva a následne strata mnohých zámorských kolónií, ktoré v 40. rokoch 17. storočia obsadila Veľká Británia bez boja. A dodávajú, že New York by sa dnes stále volal New Amsterdam nebyť tulipánovej bubliny.
Jozef Ryník
Zdroje:
Peter.M.Garber: Famous first bubles, the fundamentals of early manias, Cambridge
Journal of Economic and Business History, vol 1, may 1929, num 3, s.434-66
Chancellor.Devil: Take the Hindmost, NY,1999,
Dash M: Tulipomania, NY, 1999
Jan de Vries: The economy of Europe in the age of crisis.1600-1750,Cambridge, 1976
http://www.sunwayco.com/news10.html
http://www.ricedelman.com/planning/investing/tulipbulbs