Bol to týždeň vyhlásení centrálnych bánk – Japonska (popíšeme nižšie), Británie a ECB. Bank of England a ECB nezmenili svoju politiku, čo znamená, že ponechali nízke úrokové miery a Bank of England bude naďalej nakupovať štátne dlhopisy. Monetárna teória hovorí, že nízke sadzby slúžia na podporu ekonomiky, čo inými slovami len dokazuje, že politici sa skôr modlia k lepšiemu stavu ekonomiky, ako reálne vyhlasujú. Inak by mali byť sadzby vyššie. Ďalší dôvod nezvýšenia sadzieb je samozrejme to, že by väčšina štátov v únii skrachovala. Mário Draghi odpovedal i na otázku čitateľov portálu zerohodge, či má ECB pripravený plán na situáciu, že by niektorá z krajín opustila zónu (napr. Cyprus, Grécko, Španielsko). Odpoveď je značne indikatívna: „Hm, skutočne sa ma pýtate otázky, ktoré sú tak hypotetické, že nemám na ne odpoveď. Avšak, môžem Vám odpovedať aspoň čiastočne. Tieto otázky sú formulované ľuďmi, ktorí zásadným spôsobom podceňujú, čo znamená Euro pre Európanov a pre euro skupinu. Zásadným spôsobom podceňujú množstvo politického kapitálu, ktorý sme do projektu investovali.“ Tak a je to jasné (možno zatiaľ len Nemcom nie). Vyzerá to, že politici sú pripravení urobiť čokoľvek a za akékoľvek náklady, aby udržali spoločnú menu. Mário Draghi rovnako vyhlásil, že eurozóna bude potrebovať reguláciu o stratách bánk omnoho skôr ako v roku 2018. Lídri sa dohodli, že do júna vytvoria legislatívne princípy regulácie, t.j. ako sa bude postupovať pri krachoch bánk, pričom by sa malo riešiť i to, či budú banky zachraňované i vkladmi obyvateľstva. Na to, že ešte pred nedávnom sa krach a problémy žiadnej banky nepripúšťali, je to zaujímavý vývoj. Komisia zároveň odhadla, že EU vložila do bánk už viac ako 1,7 bilióna euro, čo údajne nie je udržateľné. Medzitým sa miera nezamestnanosti v eurozóne vyšplhala na rekordných 12 %. Ekonomika euro – zóny zároveň klesala za sebou už päť po sebe idúcich kvartálov a vyhliadky nie sú vôbec dobré. Tento týždeň sa zverejnil napr. odhad priemyselného indexu PMI. Index padal naprieč Európou. V Nemecku len mierne, avšak v krajinách ako Francúzsko, Španielsko, či Taliansko to bolo výraznejšie.

Medzinárodný Menový Fond prispeje na záchranu Cypru sumou 1 mld. euro a ostatok zaplatia európsky daňoví poplatníci. Plán na ozdravenie je tvrdý. Obsahuje privatizáciu štátnych podnikov, škrty v rozpočte a zníženie rozpočtového deficitu – teda vlastne to má byť prebytok. Takže uvidíme, koľko krát sa podmienky pomoci opäť zmenia. Časťou balíka je už staré známe znárodnenie vkladov nad 100 000 euro, čo podľa odhadov znamená, že tí ľudia, ktorí do kritéria spadajú, prídu o 60 – 80 % toho, čo v banke mali. Kto je na rade ďalší? Minulý týždeň sme špekulovali o Slovinsku. Ale čo takto silnejšia káva. Holandsko. Presne to Holandsko, ktoré je silným partnerom Nemecka, pokiaľ sa jedná o navrhovanie škrtov a úspor. Vravíte, že určite nie? No Holandsko dnes zažíva rovnaký pokles cien nehnuteľností, aký sme videli v Španielsku a USA. Tamojšie banky majú na svojich súvahách hypotéky v hodnote 650 mld. euro. Zadlženosť obyvateľstva dosahuje 250 % ich disponibilného príjmu (v Španielsku to bolo „len“ okolo 125%). A vo Februári musela tamojšia vláda znárodniť prvú banku – SNS Banku, štvrtú najväčšiu v krajine, vzhľadom na to, že mala vo svojom portfóliu značné množstvo toxických aktív.

Novinári odhalili informácie o viac ako 130 000 osobách, ktoré majú svoje peniaze v tzv. daňových rajoch. S touto správou ma napadá niekoľko poznámok. Po prvé, medzi offshoristami sú i politici a ľudia okolo nich. Mnoho krát presne tí istí, ktorí navrhujú striktnejšie podmienky zdaňovania u nich doma. Po druhé je to jasný dôkaz toho, že ľudia neradi platia vysoké dane. Nie je teda čas na zamyslenie, či náhodou nezjednodušiť naše daňové systémy a neznížiť dane a upraviť k nim výdavky verejného sektora? Po tretie je zaujímavé, že tieto informácie vyšli na svetlo sveta tesne po cyperskom riešení znárodnenia vysokých vkladov v bankách. Nepripravuje sa týmto verejná mienka na podobné riešenie v iných krajinách? Ťažko povedať. Uvidíme onedlho. Avšak podobné nápady vôbec nie sú ojedinelé. Prvý príkladom je Kanada. Tamojší návrh rozpočtu obsahoval dobre skrytý návrh (klasicky na strane xy), ktorý si skoro nikto nevšimol a ktorý hovoril o použití vkladov obyvateľstva v prípade problému bánk. Ďalší príklad môže byť Nový Zéland. Tamojší minister financií Bill English navrhuje stratégiu, ako riešiť systematickú krízu v bankách. Tá pozostáva z toho, že v prípade problémov, budú mať všetci vkladatelia cez noc znížený stav na svojom účte.

Guvernér Kuroda nesklamal. Japonská centrálna banka prijala nové monetárne opatrenia, ktoré sa nápadne podobajú tým, ktoré už uplatňuje americký FED. Banka má v pláne kupovať všetky druhy dlhopisov aj so splatnosťou do 40 rokov, ako aj nakupovať podiely v ETFkách a trustoch, ktoré investujú do nehnuteľností. Výška mesačných nákupov je plánovaná v objeme 7,5 bilióna jenov (78,6 mld. USD). Menové vojny ako vyšité.

Politici sú niekedy nepoučiteľní. Administratíva prezidenta Obamu navrhuje, aby sa pôžičky na nehnuteľnosti opätovne dávali i ľuďom, ktorí na to nemajú. Chcú na to použiť klasickú metódu štátnych záruk. Tak to vyzerá, že jedna bublina v sektore nehnuteľností im bola málo. No nič. Keď nič inšie, aspoň sa skúste poučiť, ako sa používajú zbrane. Naučí Vás to najväčší odborník na túto problematiku dneška; sám Kim Jong-un:

http://www.youtube.com/watch?v=WWgmhWwj9Y4

Matúš Pošvanc