Azda najzaujímavejšou udalosťou minulého týždňa bolo pojednávanie nemeckého ústavného súdu o legalite mechanizmu OMT (Outright Monetary Transactions). Pred zasadaním súdu ECB opätovne potvrdila, že neexistuje a ani nestanovila limit na výšku tohto mechanizmu. Bola to reakcia na to, že sa v nemeckej tlači objavili minulú nedeľu informácie o stanovení limitu na OMT vo výške 524 mld. euro. Tlačové oddelenie banky vyhlásilo, že „tak ako bolo povedané už mnohokrát, neexistujú žiadne limity pre OMT. Jeho výška bude závisieť od toho, čo bude potrebné“. Nemecký ústavný súd zároveň vyhlásil, že primárne ho zaujíma legalita daného mechanizmu a nie to, či bol alebo bude úspešný v boji proti kríze. Aj keď teda nie som právnik, celkom by ma zaujímalo, ako budú sudcovia rozhodovať o niečom, čo nebolo zatiaľ použité a má charakter len verbálnej intervencie, pretože ako dobre vieme, neexistuje žiadna reálna predstava o tom, ako by mal OMT fungovať. To potvrdil i prezident ECB, keď sa ho nedávno túto otázku pýtali. No nič, uvidíme, čo povie súd; pravdepodobne až na jeseň. 
Andy Haldane, riaditeľ pre finančnú stabilitu v Bank of England varoval pred globálnou finančnou nestabilitou, počas jeho vystúpenia pred anglickým parlamentom. Doslova uviedol, že „Nalejme si čistého vína. Úmyselne sme nafúkli najväčšiu bublinu s vládnymi dlhopismi v histórii … Musíme byť preto ostražití, aké dôsledky nám to môže priniesť v prípade toho, že bublina deflačne spľasne rýchlejšie, ako by sme chceli.“ Bank of England samozrejme okamžite jeho slová poprela a vyhlásila ich za jeho súkromný názor a zdôraznila, že „vrátiť úrokové miery na normálnu (cca 4%) úroveň okamžite spôsobí recesiu.“
Švajčiarsko sa pravdepodobne pridá k medzinárodnému plánu boja proti daňovým únikom a pomôže vytvoriť informačný systém, prostredníctvom ktorého si budú daňové úrady vymieňať informácie o potenciálnych daňových únikoch. Tak znelo odporúčanie komisie, zriadenej pri ministerstve financií v krajine. Podľa konzultačnej spoločnosti Boston Consulting Group je Švajčiarsko jedným z najväčším offshore centrom. No a vyzerá to, že pomaly končí.
Španielsko si zachovalo svoj rating na úrovni BBB-. Rating ostal nezmenený, pretože agentúra Standard & Poor’s ocenila snaženie krajiny konsolidovať svoje verejné financie. Avšak výhľad ostáva negatívny a nie je sa čomu čudovať, keďže krajina zažíva jednu z najväčších nezamestnaností v histórii, recesiu, má otrasený bankový sektor, ktorý ešte nepovedal posledné slovo a rozpočtový deficit krajiny je stále vysoký a pravdepodobne bude i rásť.
Kto spôsobí potopu? Niektorí majú stavené na Japonsko, ktoré čelí reálnym problémom vzhľadom na svoju rozsiahlu zadlženosť a stagnáciu ekonomiky. Ekonomiku sa snaží podporiť nový premiér a prezident centrálnej banky prostredníctvom nových vládnych programov a monetárnym uvoľňovaním. Avšak Japonsko minie viac ako 50 % všetkých daňových príjmov len na obsluhu svojho dlhu, z čoho sa už asi nedá vyhrabať. Ale riešenie sa ako obyčajne našlo. Treba pekne a propagandisticky zapojiť verejnosť, aby pomohla nakupovať vládne dlhopisy. Idú na to celkom originálne. Takže si vám dovolím predstaviť novú japonskú dievčenskú skupinu, ktorej členky vyhlásili, že si vždy skrátia sukňu, ak index Nikkei vzrastie a ktoré debutovali pesničkou s názvom “Abeno Mix”, ktorá sa priamo odvolávala na propagáciu novej politiky v Japonsku:
http://youtu.be/SlBk_TwWX0k
V máji rozpočtový deficit USA narástol o 10 % oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Výdavky prekročili príjmy o 138,7 mld. USD, kým v minulom roku výdavky prekročili príjmy „len“ o 124,6 mld. USD. Na druhej strane agentúra Standard & Poor’s zlepšila výhľad ekonomiky USA z negatívneho na stabilný a ponechala rating AA+. Hlavnými dôvodmi sú, že USA má silnú ekonomiku a silný monetárny systém, pričom je dolár stále rezervnou svetovou menou. Agentúra by sa však mala zamyslieť, ako chcú USA splatiť svoj 16 biliónový dlh. Ten je i hlavnou príčinou toho, že FED s vysokou pravdepodobnosťou nezmení výrazným spôsobom mesačné nákupy vládnych dlhopisov vo výške 85 mld. USD. Na strane druhej si investori myslia, že FED nákupy obmedzí, pričom úroky na 10 ročných dlhopisoch vzrástli z 1,63 % 2,15 %. Jedine by mohol FED program obmedziť vtedy, ak by mal istotu, že iné centrálne banky budú realizovať podobné stimuly, ktorých dopad je vždy globálny a to by mohlo udržať úrokové miery dlhopisov USA na nízkej úrovni. Inak by mala vláda problém s obsluhou svojho dlhu a musela by škrtiť svoje výdavky, čo by sa negatívne prejavilo na ekonomike a zamestnanosti.
Matúš Pošvanc