V 15. storočí, Čína mala najvyššiu životnú úroveň na svete. Miesta ako Nanjing dosiahli vrchol rozvoja s veľmi modernou infraštruktúrou, silnými ekonomikami, významným medzinárodným obchodom, skvelým zdravotníctvom a rastúcou strednou vrstvou.

Inde vo svete, Európania žili krátke, drsné životy v špine a totálnej chudobe a zomierali po tisíckach počas morovej epidémie. V porovnaní s Číňanmi boli v podstate neandertálcami a bádatelia ako Marco Polo písali ohromné príbehy o bohatstve a honosnosti na Východe.

Ak by ste v tom čase boli povedali čínskemu obchodníkovi, že počas ďalších niekoľkých storočí sa svetová dominancia presunie do Európy (a relatívne neznámej Ameriky), tak by vás bol vysmial. Bolo to jednoducho nemysliteľné vzhľadom na náskok v rozvinutosti, aký mala Čína pred zvyškom sveta.

A napriek všetkému, stalo sa to. Dejiny nám ukazujú, že tie skvelé západniarske veci (priemyselná revolúcia, technologické úspechy) a tie nie až také skvelé západniarske veci (imperializmus, otroctvo, genocída) dokázali presunúť nadradenosť z Východy na Západ.

Ironicky, situácia sa mení znova a dôvodom je niekoľko faktorov.

Na konci druhej svetovej vojny bol zlátaný nový globálny finančný systém, ktorý výrazne zvýhodňoval Spojené štáty. Počas nasledujúcich desaťročí, ostatné krajiny poslušne upratali dopady veľkorysosti americkej vlády a financovali nadmernú spotrebu tovaru.

Dostalo sa to až do takého bodu, kedy ľudia mali pocit, že je prirodzeným právom Američanov, aby mali obrovské domy, lacný benzín a kvantá harabúrd, rovnako ako vládu, čo dokázala kúpiť čokoľvek, čo chcela, bez nutnosti vziať do úvahy fiškálnu zodpovednosť. Veľká časť týchto vecí bola umožnená na úkor chudobných roľníkov v zámorí.

Oni dlhé roky dovážali americké, infláciou zasiahnuté produkty a trpeli obrovskými rozdielmi v životnej úrovni, to celé iba kvôli spôsobu, akým bol svetový finančný systém nastavený. Tento systém, postavený na Spojených štátoch ako strede ekonomického vesmíru, je teraz kompletne zničený a je to najväčšia zmena pravidiel za niekoľko storočí.

Je možné takúto silu zastaviť alebo otočiť? Veľmi nepravdepodobné.

Takéto obrovské zmeny v svetovom poriadku sa dejú iba pomaly, podobne ako gigantické lode menia kurz v úzkom prieplave. Prvotné zárodky zmien sa objavili pred desaťročiami, keď Spojené štáty začali mať neustály rozpočtový deficit na začiatku 60. rokov minulého storočia a dokonca ešte skôr, keď v roku 1913 bol schválený zákon o federálnom rezervnom systéme (ktorý navždy poznačil emisiu peňazí v krajine).

Táto negatívna zotrvačnosť rástla veľmi dlhý čas. Dnešné krízy dlhov, inflácie a nezamestnanosti sú len poslednými symptómami rakoviny, ktorá sa rozrastla celé desaťročia.

Absolútne objektívne, pacient sa už nedá zachrániť a dôvody sú pomerne jednoduché.

Americká dlhová situácia je už teraz veľmi ošemetná a aj vlastný rozpočet vlády ukazuje pretrvávajúci deficit na mnoho ďalších rokov. Nepochybne to predstavuje istú úroveň rizika pre veriteľov krajiny a trhy budú vyžadovať vyšší výnos, aby boli ochotné požičať peniaze americkej vláde.

Aj keby sme predpokladali, že celý existujúci dlh bude premenený na nové dlhopisy, vyššie náklady spojené s požičiavaním absolútne ochromia americké ministerstvo financií. Čím viac si požičajú, tým drahšie to bude a čím drahšie požičiavanie bude, tým viac si budú musieť požičať, aby splatili úrok.

Štáty sa zvyčajne ocitnú v tomto začarovanom kruhu, keď si musia začať požičiavať, aby zaplatili úroky z už existujúcich dlhov. Spojené štáty sú už dávno za týmto míľnikom.

Ak budete študovať stav amerických financií, tak uvidíte, že závezné sociálne programy ako dôchodky, rôzne dávky a zdravotná starostlivosť vysávajú 75% celkových federálnych príjmov z daní. To je celé ešte pred zaplatením čo i len centu úrokov. Zvyšok rozpočtu zahŕňa mnoho biliónov dolárov na ostatné výdavky ako napríklad rozkroky-ohmatávajúci agenti letiskovej bezpečnosti.

Vzhľadom na aktuálny rozpočet iba na samotné posvätné oblasti ako armáda a dôchodky, na príjmovej stránke chýba viac ako $400 miliárd. Amerika si musí požičiavať, aby zaplatila úroky.

Je možné, že príde rytier v žiarivej zbroji a zoseká výdavky o nutných (a drsných) viac ako 50%, aby sa aspoň dosiahol vyrovnaný rozpočet? Možné áno, ale extrémne nepravdepodobné pokiaľ mu nebudú udelené diktatórske právomoci. Získať väčšinu zo 435 členov Kongresu, aby prijali takéto bolestivé politické dôsledky , je prinajmenšom veľmi neisté.

Avšak tieto škrty by boli dosť len na vyrovnanie rozpočtu. Aby sa dosiahol pokrok v splácaní dlhu, museli by sa urobiť ešte výraznejšie škrty. A to je iba na dnešnej úrovni. Dlh narastá každým dňom, rovnako ako zbytočné výdavky na prorastové opatrenia.

Výdavky na dlh každopádne narastú, čo spôsobí, že deficit rozpočtu sa vymkne spod kontroly smerom ku eventuálnemu bankrotu.

Keďže veľká časť svetového finančného systému je postavená na americkom dlhopisnom trhu, americký bankrot rozpúta reťazovú reakciu insolventnosti bánk a firemných bankrotov, nehovoriac o spustení vlny záväzkov plynúcich z credit default swaps a iných derivátovych produktov v objeme niekoľkých miliárd dolárov.

Druhá (pravdepodobnejšia) možnosť je, že Americká centrálna banka bude naďalej financovať deficit premieňaním čistého vzduchu na peniaze, až kým eventuálne nedôjde ku strate dôvery v dolár ako rozumného uchovávateľa hodnoty.

Jediný dôvod, prečo sa to už nestalo je, že zatiaľ neexistuje žiadna vhodná alternatíva, ale existujú jasné náznaky, že investori a zahraničné vlády hľadajú rýchle riešenie. Menšie alternatívy ako Švajčiarsky frank, Singapurský dolár a zlato sú na rekordných maximách.

Odmysliac benevolentného diktátora alebo nejaký zázrak, táto situácia je nezastaviteľná a nezvrátiteľná až pokým ďalšia verzia svetového poriadku nezmení pravidlá ešte raz.

Zajtra prediskutujem sociálne dopady, ale najprv by som rád počul vaše názory na túto tému. Myslíte si, že problémy súčasného systému sú napraviteľné bez kompletného resetu v spôsobe, akým funguje svet?

Zdroj: Simon Black, Sovereignman.com 

Preklad: Patrik Gallo