Slovensko sa v posledných desiatich rokoch dostalo spomedzi krajín s najnižším schodkom verejných financií na úrovni 27,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2008 až na úroveň vyše 55 percent HDP v posledných rokoch. Politickú dôležitosť tejto otázky podčiarkuje aj vlna dlhových kríz v krajinách Európskej únie, napríklad v Grécku, Portugalsku alebo Taliansku. Samotná obsluha dlhu nevyzerá dnes ako problém, aj vzhľadom na dopyt investorov po slovenských dlhopisoch a ich nízku úrokovú prirážku. Tento fakt sa pripisuje snahám Vlády SR o konsolidáciu verejných financií.
Pomer dlhu na HDP v princípe ovplyvňujú dva faktory; rasty ekonomiky a deficitné financovanie verejných rozpočtov. Z opatrení minulej Vlády SR a s navrhovaných opatrení novej Vlády SR je zrejmé, že vláda realizovala a ďalej plánuje realizovať konsolidačné opatrenia zamerané na vyššie príjmy štátneho rozpočtu, ako by mala šetriť na verejných výdavkoch.
Zvyšovanie daní a poplatkov však negatívne vnímajú hlavne podnikateľské organizácie. Obávame sa, že v tomto kontexte Slovensko do budúcnosti znižuje vlastnú konkurencieschopnosť a budúci potenciálny hospodársky rast. Rovnako si myslíme, že súčasná situácia s financovaním dlhu SR je primárne ovplyvnená politikou ECB. Situácia sa tak môže veľmi rýchlo zmeniť, hlavne z dôvodu straty investorov k súčasným politikám centrálnych bánk.
Aj pri nízkych úrokových sadzbách sú náklady na obsluhu štátneho dlhu v týchto rokoch vo výške približne 1,19 miliardy Eur. Podľa rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu sa tieto výdavky dokonca majú navýšiť až na úroveň 1,38 resp. 1,28 miliardy Eur v rokoch 2017 a 2018. V prípade novej krízy (Brexit, pokles hospodárskeho rastu Číny, či USA, pokles hodnoty akcií európskych bankových domov, pokles dôvery voči politikám centrálnych bánk) a rastu úrokových sadzieb sa bude táto suma zvyšovať nad mieru pôvodných očakávaní, čo môže výrazne zaťažiť budúce rozpočty a stabilitu verejných financií.
Nová vláda, ktorá vzišla z volieb z marca 2016, zverejnila a postupne zverejňuje rôzne návrhy, ktoré by mali zadefinovať najbližšie štyri roky z hľadiska vývoja verejných financií a kvality podnikateľského prostredia. Jedným z deklarovaných cieľov na najbližšie štyri roky by malo byť aj dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu do roku 2020. Vláda nadviazala v oblasti plánovania ekonomickej politiky v novom volebnom období na koniec toho minulého. Odrazilo sa to v novom programovom vyhlásení vlády, ktoré bolo zverejnené v polovici apríla.
Nadácia F. A. Hayeka sa z týchto dôvodov rozhodla zanalyzovať opatrenia navrhované súčasnou vládou a prezentovať možné reálne zlepšenia súčasných návrhov s cieľom konsolidácie verejných financií. Cieľom dokumentu nie je presvedčiť vládu o žiadnych radikálny, či nových opatreniach. Naopak.
V prvej časti popisujeme navrhované opatrenia súčasnej vlády, ktoré považujeme z dlhodobého hľadiska za prospešné a plne s nimi súhlasíme. V druhej časti sa venujeme opatreniam vlády, ktoré považujeme za prospešné, avšak navrhujeme v daných oblastiach určité (systémové) zmeny. V tretej časti sa zameriavame na popis negatívnych opatrení, ktoré vláda navrhuje a na tzv. „zabudnuté“ opatrenia, ktoré mali jednotlivé vládne strany vo svojich politických programoch, avšak vláda zatiaľ nedeklaruje ich realizáciu.
Základným pilierom našich návrhov bude snaha o minimalizáciu negatívnych dopadov na podnikateľské prostredie, ktoré je v súčasnosti často pod tlakom práve kvôli častým a prudkým zmenám v daňovom nastavení.
Celý dokument je možné stiahnuť na tomto linku.