V utorok minulý týždeň prezidentka Argentíny Christina Kirchner menovala filozofa a podporovateľa jej strany Front for Victory (FPV) Richarda Forstera za šéfa úradu pre strategickú koordináciu národného myslenia. Tento úrad je v Argentíne novinkou ktorá patrí pod ministerstvo kultúry.
Toto utorkové oznámenie vyvolalo vlnu kritiky zo strany intelektuálov, politikov a žurnalistov. Pokiaľ ide o novú pozíciu kandidát strany Richard Forster túto nomináciu vôbec neočakával :“ Som prekvapený, že ministerstvo si vybralo práve mňa za riaditeľa tohto úradu. Nominácia nebola stále vyriešená, ale to len znamená že ma akceptujú takého aký som a to ako myslím.“
Forster, ktorý je držiteľom titulu PhD z filozofie je jedným zo zakladateľov Carta Abierta. Skupiny intelektuálov z rôznych disciplín, ktorí podporujú politiku prezidentkinej administratívy. Pred svojim vymenovaním do funkcie sa uchádzal o kreslo strany pre víťazstvo(FPV).
Sám Forster si myslí, že štát hrá kľúčovú rolu vo formovaní spoločenského a kultúrneho života. Forsterovou hlavnou úlohou bude“ koordinovať a uskutočňovať úlohy podľa podkladov úradu pre národné myslenie.“ Jeho úlohou bude tiež pomáhať ministerstvu kultúry riešiť otázky národného myslenia a zároveň komunikovať s ostatnými výskumnými centrami.
Napriek vlne kritiky Forster uisťuje:“ sekretariát nebude zameraný na kontrolu myslenia alebo mať len jednu víziu. Cieľom je priniesť rozmanitosť a nie dogmatickosť.“
Zarážajúcou je udalosť z roku 2011, keď vyjadril nespokojnosť s udelením Nobelovej ceny v roku 2010 prozaikovi Mariovi Vargas Llosovi. Tento Peruánsky prozaik dostal cenu za „zmapovanie štruktúr moci a jeho jasné zobrazenie individuálneho odporu, revolty a porážky jednotlivca.“ Forster sa na jeho adresu vyjadril :„knižný trh potrebuje pluralitný, demokratický hlas, avšak tento muž predstavuje provokáciu z voľno-trhového pravého krídla, ktorý predniesol tvrdú kritiku na adresu Argentíny.“
Tento komentár nestavia Forstera do liberálneho svetla a podporovateľa slobodného myslenia naopak vychádza z toho fakt, že sa na funkciu úradu pre koordináciu národného myslenia perfektne hodí.
Niektoré skupiny odporcov prirovnávali nový úrad aj s jeho šéfom ku nacistickému Goebbelsovmu ministerstvu propagandy alebo ku „ministerstvu pravdy“ z knihy 1984 Georga Orwella. Niektorí zašli ešte ďalej a prirovnali tento úrad k Maoistickej kultúrnej revolúcii. „ Je to hnusná a odporná vec“ reagoval Forster na kritikov. „ Dnes keď hovoríme o národnom myslení neodkazujeme na nacistické dvadsiate a tridsiate roky. Nacionalizmus je veľkým vyzývateľom v Latinskej Amerike a hrozbou neoliberálnej spoločnosti.“
V deň zverejnenia žurnalista Jorge Lanata povedal pár ironický otázok v rádiu Mitre: „čo môže znamenať národná myšlienka? Je to protiklad zahraničnej myšlienky? Kde začína a končí táto národná myšlienka?“ Následne si len posmešne odpovedal:“ Možno ju má veľvyslanectvo v inej krajine.
Eduardo Amadeo, vodca opozičnej strany Renewal Front sa tiež vyjadril na adresu tejto prezidentkinej iniciatívy.“Národná myšlienka je spôsob ako rozdeliť ľudí. Forster bol menovaný do tejto pozície aby všetky školy učili to isté a média hovorili len to, čo chce štát. Ak budeme postupovať týmto smerom skončí to ako v Nemecku pálením kníh.“
Argentínske Perónske pozadie
Historik Ricardo López Göttig tvrdí, že tento krok súvisí s argentínskym revizionizmom. Podľa neho je ideológia zakotvená v prvej ústave Argentíny z roku 1853„myšlienka, ktorá bola prinesená zo zahraničia.“ Historik tiež vysvetlil vo svojom vyhlásení že : „tí ktorí chceli riadiť národné myslenie počas Perónskej éry sa inšpirovali talianskym a španielskym fašizmom.“
Zdroj: http://panampost.com/
Preklad: Martin Lindák