Najdôležitejšou neekonomickou udalosťou tohto týždňa bolo zvolenie pápeža. Tento post prekvapivo obsadí Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, ktorý podobne prekvapivo nepochádza z Európy – ako prvý pápež od roku 741. Zaujímavý týždeň tiež zažila digitálna mena Bitcoin. Popri pozitívnych správach, ktorým sa Bitcoin v poslednej dobe teší, prišla jedna veľmi zlá správa – katastrofický pád ceny Bitcoinu. Až 23% prepad bol spôsobený technickou chybou vo fungovaní Bitcoin softvéru. Cena Bitcoinu sa však veľmi rýchlo vrátila na pôvodnú úroveň, čo naznačuje dôveru užívateľov v túto novú menu. Inak Bitcoin sa vo svete rozširuje čoraz viac a nepoužívajú ho už len technickí nadšenci, ale aj ľudia, ktorým pomáha v núdzi. Medzi takých ľudí patria aj Argentínčania, ktorí Bitcoin používajú na únik pred vládnymi kapitálovými kontrolami. Keďže je novozvolený pápež z tejto krajiny, máme pre neho priamo návrh. Mohol by sa inšpirovať a Bitcoin propagovať aj v cirkvi – napríklad zaviesť akceptáciu Bitcoinu pri platbách „do zvončeka“.
No ale poďme späť k Európskym ekonomickým správam. Týždeň v EÚ sa niesol v znamení výnimočného stavu. Zatiaľ čo Európsky parlament čerstvo schválil nové pravidlá rozpočtovej zodpovednosti „Two-Pack“, pod zámienkou výnimočného stavu vyhlásili viaceré krajiny, že rozpočtovo zodpovedné jednoducho nebudú. Jednou z nich je Francúzsko, ktoré už teraz plánuje porušiť svoj záväzok dostať deficit rozpočtu pod 3% HDP a jeho výšku zatiaľ naplánovalo na 3,7%. Ak by im aj niečo EÚ chcela vyčítať, tak skutočne nemôže, keďže ako povedal prezident Hollande: „(deficit) bude v roku 2013 bez pochybností 3,7%, aj keby sme sa snažili dosiahnuť menej.“ Hollande však asi zabudol, že za míňanie štátu je zodpovedný práve on ako prezident a vláda. Ďalším hriešnikom bude pravdepodobne Portugalsko. To sa dožaduje odloženia povinnosti dostať deficit pod 3% HDP. Je dobré pripomenúť, že Portugalsko už takúto výnimku dostalo, keď bol jeho záväzok posunutý z roku 2013 na rok 2014. Prečo teda priamo nenavrhnúť presúvať záväzky rok za rokom a v skutočnosti ich nesplniť nikdy? Výnimočný stav zažíva samozrejme i Taliansko. Taliansky premiér Monti špekuluje, že do plnenia rozpočtových cieľov by sa nemali započítavať niektoré investície, ktoré podporujú rast. No a nezabúdajme na krajinu býčích zápasov, pretože ďalšie ústupky zrejme bude treba vykonať aj u Španielov. Ako sa zdá, ani masívny oficiálne uvádzaný deficit za minulý rok vo výške 6,7% HDP nemusel byť konečný. Španielska vláda ho pravdepodobne umelo znížila presunom daňových vratiek z decembra na január. Skutočný deficit tak mohol dosiahnuť až výšku 7,2% HDP.
Zaujímavá situácia je aj na nemeckej politickej scéne. Druhá najväčšia parlamentná strana SPD ide do volieb s jasným posolstvom – združovanie dlhov eurozóny už nesmie byť tabu. Naproti tomu novovznikajúca strana odborníkov s názvom „Alternatíva pre Nemecko“ usporiadala svoje prvé verejné vystúpenie, ktorého sa zúčastnilo 1200 ľudí, a na ktorom strana prezentovala presne opačné posolstvo – podľa nej už nemá byť tabu idea rozpadu eurozóny. Súboj týchto dvoch názorov tak ešte bude veľmi zaujímavý a karty určite zamieša aj ďalší vývoj krízy eura.
Dosť aktívni boli tento týždeň aj poslanci Európskeho parlamentu. Tí okrem nezáväzného odmietnutia rozpočtových škrtov znova podporili dotácie pre tabakový priemysel. Schizofrénia Bruselu, ktorý na jednej strane financuje kampane proti fajčeniu a na druhej strane tabak dotuje, tak bude pokračovať. Poslanci však aspoň súhlasili s okresaním počtu kresiel v europarlamente zo 766 na 751. Normálne, že o 2 %. V dôsledku toho stratí Nemecko 3 europoslancov a 12 ďalších krajín stratí jedno kreslo. Počet slovenských europoslancov však zostane nezmenený. Myslím, že sme si všetci zhlboka vydýchli. Silná obeta.
Po špekuláciách o tom, či položí globálnu ekonomiku na kolená Japonsko sa vynoril na scéne ďalší kandidát na tento titul. Čína. Objavujú sa totižto ďalšie a ďalšie náznaky toho, že oficiálne údaje o ekonomike krajiny sú do veľkej miery nafúknuté. Množstvo oficiálnych dát je možné určitým spôsobom manipulovať, a ako poznamenal investor Marc Faber, od Číny nemôžeme čakať, že bude uvádzať takú mieru rastu HDP, ktorá by nezapadala do prezentovanej cesty k utopickej spoločnosti. Čo však môže byť manipulovateľné ťažšie, je výroba elektriny. Medziročný pokles výroby elektriny je najvyšší od prepadu na začiatku roka 2009 a sezónny pokles dosahuje až úroveň 25,3%. To všetko vo svetle inflácie, ktorú zažíva krajina, a kvôli ktorej tiež Čína zvažuje utiahnutie monetárnej politiky. Červeno-komunisticko-keynesiánske centrálne plánovanie Číny tak dostáva na frak a je reálne možné, že za nablýskanými oficiálnymi číslami sa v skutočnosti skrýva stagflácia – pokles reálnej ekonomiky spojený s vyššou mierou inflácie. Túto teóriu podporujú aj nové dáta o exporte Číny, ktoré poukazujú na nadsadené hodnoty čínskeho exportu.
Limonádový Joe, resp. starosta New Yorku Michael Bloomberg má hlavu v smútku, pretože jeho nepopulárne obmedzenie predaja veľko-objemových sladkých limonád z dôvodu ochrany Američanov pred nadmerným užívaním cukru a obezity, stopol v pondelok sudca najvyššieho súdu Milton Tingling. Podľa neho táto regulácia prináša arbitrárne a neodhadnuteľné dôsledky. Limonádový Joe Bloomberg sa však nevzdáva a za reguláciu bojuje aj naďalej. Tak veľa šťastia. Ako je vidno, aj v Amerike riešia politici skutočné problémy tohto sveta.
Filip Vačko