Téma školstva vyvoláva búrlivé diskusie už od prevratu roku 1989, odkedy školstvo je prakticky na Slovensku zamrznuté. Či už je to po kvalitatívnej stránke, finančnej alebo mzdovej. Pred pár dňami sa minister školstva vyjadril práve ku mzdovej stránke. Vyjadril sa, že si vie predstaviť diferencovať platy na základe toho kde, učitelia žijú. Keďže je nepopierateľné, že učiteľ má vyššie náklady v Bratislavskom kraji ako napríklad v Prešovskom kraji. Napriek tomu to celú situáciu so stavom školstva nerieši a len by ju zhoršilo.

Pozrime sa na to z inej stránky. Konkrétne ako by túto situáciu riešil trh a ako ju aj rieši, avšak v iných odvetviach. Keď sa pozrieme na plat takej upratovačky, tak podľa portálu naše platy je rozdiel 120€, keď sa porovnáva Bratislava so zbytkom Slovenska. Jednoduchá ekonomická poučka vysvetľuje tento rozdiel.

Primárne záleží plat zamestnanca od jeho produktivity práce. Teda hodnoty práce, ktorú vytvorí pre zamestnávateľa. Na strane druhej je marginálnejšou, avšak podstatnou premennou aj konkurencia. Keďže v ostatných častiach Slovenska je všeobecne väčšia nezamestnanosť, tak pre zamestnávateľov nie je problém poskytnúť nižšiu mzdu za ktorú stále nájde množstvo uchádzačov. V samotnej Bratislave to také jednoduché nie je, keďže nezamestnanosť je tu najnižšia v rámci Slovenska a tým pádom je tu aj vyššia konkurencia medzi zamestnancami. Z toho vyplýva nevyhnutnosť ponúknuť vyššiu mzdu za rovnakú prácu.

Čo z toho vyplýva pre školstvo? V rámci školstva je problémom, že je primárne doménou štátu. Teda štát rozhoduje koľko bude platiť za prácu na určitej pozícii. Hovorí sa tomu, že sú to tzv. tabuľkové platy, čiže nezáleží aký ste dobrý alebo čo viete poskytnúť zamestnávateľovi. Skrátka budete mať rovnaký plat ako Xy ďalších zamestnancov na rovnakej pozícii.

Z toho vyplýva, že štát nedokáže adekvátne ohodnotiť učiteľov, keďže tu nie je vzťah medzi ponukou a dopytom. Z tohto hľadiska môžeme ako alternatívu navrhnúť súkromné školstvo, kde by si študenti platili za štúdium. Keďže štúdium sa platí aj teraz, avšak väčšinou ľuďmi, ktorí neštudujú. Tento koncept by vytvoril klasicky trhové zamestnanie, kde by boli zamestnanci hodnotení podľa výkonu a svojho výstupu v podobe učenia a vzdelávania žiakov. Učitelia by boli z tohto pohľadu viac motivovaní ako v súčasnom systéme, pričom by mohli využiť aj alternatívne metódy výučby. Naopak štát by napríklad mohol zasahovať do učebného procesu. Konkrétne by mohol určiť určité ciele, čo by mal žiak vedieť na konci učebného procesu, avšak cestu ako by sa to dosiahlo by nechal na učiteľov.

Trh by tak prirodzene prečisťoval školy, ktoré nedokážu poskytnúť potrebné vzdelanie od škôl, ktoré to poskytnúť dokážu. V konečnom dôsledku by sa tak učiteľské zamestnanie pretransformovalo na zamestnanie, ktoré funguje na trhovom princípe.

Martin Lindák