Stanovisko k spochybňovaniu objektivity najnovšieho hodnotenia konkurencieschopnosti ekonomík zo strany ministerstva hospodárstva SR

Foto: SITA/Diana Černáková.

Inštitút slobody a podnikania (ISP) 18. 6. zverejnil najnovšie výsledky Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2024, v ktorom Slovensko skončilo na 59. mieste zo 67 hodnotených krajín.  Ministerstvo hospodárstva SR v jeho reakcii dňa 19. 6. spochybnilo objektivitu výsledkov s nasledujúcim odôvodnením:

„Keďže na tvorbe rebríčka sa priamo podieľal bývalý poslanec strany Sloboda a Solidarita a napríklad Slovensko s historicky najnižšou nezamestnanosťou je v tomto rebríčku v oblasti pracovnej sily hodnotené na poslednom mieste, môžeme pochybovať o objektivite tohto hodnotenia,“ uviedla hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlusík.

K tomu uvádzame nasledovné stanovisko:

  1. Rebríček konkurencieschopnosti IMD pripravuje renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) už od roku 1989. IMD výsledky počíta a rebríček zostavuje na základe vlastnej metodológie. Neexistuje priestor pre subjektívne ovplyvňovanie výsledkov partnermi projektu v jednotlivých krajinách, vrátane Inštitútu slobody a podnikania.

  2. K jedinej konkrétnej vecnej výhrade MH – že „Slovensko s historicky najnižšou nezamestnanosťou je v tomto rebríčku v oblasti pracovnej sily hodnotené na poslednom mieste“ – uvádzame nasledovné: pokiaľ ide o pracovnú silu, zamestnanosť a nezamestnanosť, hodnotenie Slovenska je výsledkom tak objektívnych dát ako aj dotazníkových odpovedí majiteľov firiem. Z desiatich kritérií týkajúcich sa nezamestnanosti sme v medzinárodnom porovnaní najlepšie skončili v dvoch: vývoj zamestnanosti v období 5 rokov, kde sme skončili na 34. mieste zo 67 hodnotených krajín a zamestnanosť ako % obyvateľstva  (36. zo 67). Naopak, najhoršie pre nás skončilo porovnanie zamestnanosti vo verejnom sektore. Kým priemer ostatných hodnotených krajín je 17.3%, na Slovensku je podiel verejného sektora na celkovej zamestnanosti až 27,9 %, čo nás v tomto medzinárodnom porovnaní zaradilo až na 57. miesto. Ministerstvom spomínaná posledná priečka v niektorých indikátoroch je výsledkom väčšieho skepticizmu a pesimizmu našich podnikateľov a firiem v porovnaní s ostatnými pokiaľ ide o dlhý zoznam parametrov, od kvality univerzitného vzdelávania, odlivu mozgov, flexibility a adaptability pracovnej sily, atď.

  3. Reakcia MH SR prezrádza neznalosť metodológie zostavovania rebríčka. Metodológia IMD porovnáva a hodnotí 164 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomická výkonnosť, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Spoločne zachytávajú rôzne aspekty konkurencieschopnosti, ako napr. makroekonomická stabilita, fiškálna politika, kvalita inštitúcií, otvorenosť trhu, dynamika podnikania, inovácie, vzdelávanie, zdravotníctvo, či environmentálna výkonnosť. Dve tretiny výsledkov predstavujú „tvrdé“ dáta, ako napríklad štatistiky o každej krajine, a sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií. Zvyšnú tretinu údajov predstavujú odpovede z prieskumu, ktorý bol vykonaný v 1. – 2. štvrťroku 2024. Tieto subjektívne hodnotenia boli získané na základe prieskumu u viac než 6 600 top manažérov zo všetkých 67 krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer sedemdesiat majiteľov a manažérov.

  4. Naše zaostávanie je dlhodobé. Kým ešte v rokoch 2007-2009 sme boli na 30. mieste, v roku 2014 na 45. a v roku 2024 na 59. mieste. Poďme riešiť to podstatné. Dlhodobo klesajúcu konkurencieschopnosť, zaostávanie za najlepšími. Vyzývame ministerstvo hospodárstva, aby namiesto spochybňovania objektívnosti kritického zrkadla zvolilo konštruktívny tón a napríklad zvolalo Radu vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu, ktorá vznikla práve preto, aby všetci kompetentní spolu dokázali zo zvyšovania konkurencieschopnosti urobiť skutočnú prioritu celej vlády. Ak sa to podarí, v budúcnosti budeme môcť diskutovať možno aj o tom, že Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti stalo skokanom roka.

  5. ISP vznikol nedávno s cieľom vykonávať pravidelný monitoring stavu ekonomickej slobody a kvality podnikateľského prostredia. Okrem už uvedeného rebríčka konkurencieschopnosti IMD bude zverejňovať aj ďalšie rebríčky a indexy:

  • Rebríček digitalizácie IMD

  • Rebríček talentov IMD

  • Rebríček inteligentných miest IMD 

  • Deň daňovej slobody

  • Index ekonomickej slobody v spolupráci s Fraser Institute z Kanady

  • Index ekonomickej slobody v spolupráci s Heritage Foundation z USA

Zdieľať na
Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp