Terorizmus je nepochybne jedným z najdiskutovanejších problémov dneška, ktorý ohrozuje nielen slobodu, ale aj životy jednotlivcov. Spôsobil to najmä jeho bezprecedentný prejav, keď 11. septembra 2001 boli dve lietadlá navedené do dvoch budov Svetového obchodného centra v New Yorku. Celý svet bol šokovaný z toho, aký cieľ si teroristi vybrali, ale aj z toho, akými prostriedkami ich útok realizovali. Ukázalo sa, že príčiny, prejavy a dôsledky terorizmu sú rozmanitejšie než by ktokoľvek mohol predpokladať.
Tradične terorizmus znamenal vyhlásenie nejakých požiadaviek, ktorých splnenie sa teroristi snažili vynútiť si pod hrozbou použitia násilia voči rukojemníkom. Zobrať do zajatia potomka nejakého boháča a vyhrážať sa jeho zabitím v prípade nezaplatenia výkupného, resp. sľubovať jeho prepustenie v prípade vyplatenia požadovanej odmeny, to je klasický príklad teroristickej činnosti. Nemusí ísť pritom len o „sólo“ akcie, ale o organizovanú činnosť. Mnohé medzinárodné firmy či organizácie by o tom vedeli rozprávať svoje. V nepokojných oblastiach sveta sú únosy ich zamestnancov na dennom poriadku a stávajú sa významným zdrojom financovania činnosti mnohých teroristických skupín.
Peniaze sú však len jedným z dôvodov, prečo sa rukojemníci dostávajú do zajatia. Nemenej častým motívom teroristov sú politické požiadavky, ktoré sú nezriedka formulované v kontexte s náboženstvom. Opäť môže ísť o izolované akcie jednotlivcov či skupín, ale aj o systematické úsilie násilím riešiť politické alebo náboženské problémy v regiónoch, akými sú napr. Severné Írsko či Blízky Východ. Len určitou variantou uvedeného druhu terorizmu sú teroristické akcie bez konkrétnych požiadaviek, s cieľom upozorniť na situáciu v nejakom regióne, napr. v Čečensku v prípade obsadenia divadla v Moskve.
V posledných rokoch sa začína šíriť terorizmus nielen bez vznášania konkrétnych požiadaviek, ale aj bez brania rukojemníkov. Atentáty, často so samovražednými atentátnikmi, majú za následok desiatky, niekedy stovky, a po 11. 9. 2001 aj tisíce obetí.
Nepriamou obeťou teroristických útokov býva spravidla aj ekonomika. Môže to byť poškodenie ekonomiky jednej krajiny, napr. Alžírska či Egypta, v ktorých teroristické útoky oslabili ich dôležité odvetvie, teda cestovný ruch. Po septembri 2001 je jasné, že relatívne málopočetné skupiny majú potenciál ohroziť prostredníctvom teroristických útokov celú svetovú ekonomiku. Teroristi vyhlásili vojnu prakticky celému svetu, svet zasa globálnu vojnu terorizmu.
Boj proti terorizmu však nebude môcť byť nikdy úspešný, pokiaľ sa budú prehliadať niektoré formy terorizmu, ktoré síce vo všeobecnom ponímaní nie sú vôbec chápané ako terorizmus, svojou podstatou a dôsledkami k nemu ale môžu patriť.
V posledných desaťročiach sa najmä vo vyspelých krajinách západnej Európy objavil fenomén odborovými organizáciami organizovaných masových nátlakových akcií, ktoré využívajú fakt, že občania v modernej spoločnosti, ktorá je založená na špecializácii a deľbe práce, sú odsúdení žiť vo vzájomnej závislosti. Ak ich časť z nejakého dôvodu odmietne vyrábať tovary a poskytovať služby ostatným, teda vstúpi do štrajku, jemný mechanizmus ekonomicko-sociálnych vzťahov sa vydieraním naruší a z toho vznikajúce škody rýchlo narastajú.
Medzi dôvody, kvôli ktorým odbory štrajky organizujú, patria zachovanie zamestnanosti, zvýšenie miezd pracovníkov najmä vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore, zavedenie, zachovanie alebo zvýšenie štátnej finančnej podpory určitej profesii alebo odvetviu a v posledných rokoch sú to protesty proti snahám reformovať verejné financie, dôchodkový systém, školstvo, zdravotníctvo, atď.
Konečný „úspech“ štrajkujúcich, teda násilné presadenie ich požiadaviek, nezávisí len od počtu štrajkujúcich, ale aj od odhadovaného rozsahu prípadne spôsobených škôd a od počtu ľudí, ktorí by mohli byť štrajkom negatívne zasiahnutí. Čím vyššie tieto odhady sú, tým väčšiu „ústretovosť“ vlády si odbory vedia vynútiť. Ideálne z tohto hľadiska sú pre pôsobenie odborov také odvetvia, ako napr. cestná, železničná a letecká doprava, energetika a poľnohospodárstvo. Nie náhodou sú to práve tieto odvetvia, v ktorých dochádza k štrajkom najčastejšie.
Odbory tak používajú nátlak ako základnú pracovnú metódu na presadzovanie vlastných požiadaviek. V prípade ich nesplnenia sa odbory vyhrážajú čiastočným alebo úplným zámerným znefunkčnením ekonomiky v určitom meste, regióne, či dokonca v celonárodnom a medzinárodnom meradle. Odbory neváhajú zneužiť ako rukojemníkov státisíce či dokonca milióny občanov, ktorým štrajk komplikuje život. Ekonomické dôsledky štrajkov sú okamžité a sú jednoznačne negatívne. Či ide o podobnosť s charakteristikami činnosti teroristických organizácií čisto náhodnú alebo nie, to ponechám na zdravom úsudku čitateľov.
Inšpirácia z militantného pôsobenia odborov v západnej Európe nanešťastie dorazila aj k nám. Pri príprave generálneho štrajku odborárski predáci verejne deklarovali ambíciu spôsobiť problémy a narušiť plynulé fungovanie niektorých citlivých odvetví. Je úplne jedno, či je ekonomika ochromená v dôsledku teroristických akcií alebo v dôsledku protestných akcií organizovaných odbormi. Vláda by mala postupovať voči ich osnovateľom úplne rovnako a nekompromisne.
